Jeden z dôsledkov chýbajúcich zonácií je podľa Kameniara to, že súkromní vlastníci pozemkov, ktorí by chceli hospodáriť mimo prísne chránenej časti, prichádzajú o možnosť čerpať dotácie z EÚ.
Autor TASR
Bratislava 14. januára (TASR) - Národné parky sa potrebujú posunúť od ekonomiky ťažby dreva k alternatívnej ekonomike. Bez pomoci štátu to pravdepodobne nezvládnu. Pre TASR to uviedol Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
"Všade vo svete vidíme, že regióny národných parkov sa pri dôslednej ochrane prírody a rozumnom investovaní menia na prosperujúce oblasti," podotkol Kameniar. Ako hlavný problém v procese vidí chýbajúce zonácie, ktoré by umožnili koncepčnú ochranu a obnovu prírody spolu s ekonomickým rozvojom celých regiónov.
Jeden z dôsledkov chýbajúcich zonácií je podľa Kameniara aj to, že súkromní vlastníci pozemkov, ktorí by chceli hospodáriť mimo prísne chránenej časti, prichádzajú o možnosť čerpať dotácie z Európskej únie. "Národný park prichádza o možnosť zlepšiť stav nelesných biotopov, ako pasienky či pasienkové lesy, ktoré by si vyžadovali napríklad pastvu či odstránenie náletových drevín," skonštatoval Kameniar. Doplnil, že možnosť čerpať prostriedky je viazaná na schválené programy starostlivosti, ktoré sa spravidla vypracúvajú a schvaľujú zarovno so zonáciami.
Kameniar tiež navrhuje, aby nelesné pozemky v chránených úzamiach prešli spod Slovenského pozemkového fondu pod správu národných parkov. "Ak by prenajímatelia pozemkov komunikovali priamo so správou národného parku, odstránila by sa byrokracia," poznamenal.
Envirorezort by mal podľa Kameniara prikázať správam národných parkov, aby začali písať projekty. Mohlo by ísť napríklad o návštevnícke centrá, školy v prírode, agroturistické projekty, prípadne obnovu historických prvkov, napríklad úzkokoľajné lesné železnice. "Takéto investície by priniesli nové pracovné miesta, zvýšili životnú úroveň a zlepšili imidž národného parku v očiach miestnych obyvateľov," myslí si.
Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu poukázal na bezzásahové zóny v národných parkoch. Ich veľkosť v už schválených zonáciách považuje za minimálny predpoklad na to, aby sa postupne priblížili k medzinárodným kritériám IUCN. "To, že nové vedenie ministerstva životného prostredia chce ísť aj v tejto oblasti opačným smerom, je, takpovediac, verejné tajomstvo. Táto tendencia je nielen protiprírodná, ale aj protislovenská," povedal Huba pre TASR.
"Všade vo svete vidíme, že regióny národných parkov sa pri dôslednej ochrane prírody a rozumnom investovaní menia na prosperujúce oblasti," podotkol Kameniar. Ako hlavný problém v procese vidí chýbajúce zonácie, ktoré by umožnili koncepčnú ochranu a obnovu prírody spolu s ekonomickým rozvojom celých regiónov.
Jeden z dôsledkov chýbajúcich zonácií je podľa Kameniara aj to, že súkromní vlastníci pozemkov, ktorí by chceli hospodáriť mimo prísne chránenej časti, prichádzajú o možnosť čerpať dotácie z Európskej únie. "Národný park prichádza o možnosť zlepšiť stav nelesných biotopov, ako pasienky či pasienkové lesy, ktoré by si vyžadovali napríklad pastvu či odstránenie náletových drevín," skonštatoval Kameniar. Doplnil, že možnosť čerpať prostriedky je viazaná na schválené programy starostlivosti, ktoré sa spravidla vypracúvajú a schvaľujú zarovno so zonáciami.
Kameniar tiež navrhuje, aby nelesné pozemky v chránených úzamiach prešli spod Slovenského pozemkového fondu pod správu národných parkov. "Ak by prenajímatelia pozemkov komunikovali priamo so správou národného parku, odstránila by sa byrokracia," poznamenal.
Envirorezort by mal podľa Kameniara prikázať správam národných parkov, aby začali písať projekty. Mohlo by ísť napríklad o návštevnícke centrá, školy v prírode, agroturistické projekty, prípadne obnovu historických prvkov, napríklad úzkokoľajné lesné železnice. "Takéto investície by priniesli nové pracovné miesta, zvýšili životnú úroveň a zlepšili imidž národného parku v očiach miestnych obyvateľov," myslí si.
Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu poukázal na bezzásahové zóny v národných parkoch. Ich veľkosť v už schválených zonáciách považuje za minimálny predpoklad na to, aby sa postupne priblížili k medzinárodným kritériám IUCN. "To, že nové vedenie ministerstva životného prostredia chce ísť aj v tejto oblasti opačným smerom, je, takpovediac, verejné tajomstvo. Táto tendencia je nielen protiprírodná, ale aj protislovenská," povedal Huba pre TASR.