Brusel 18. februára (TASR) - Slovensko neuvažuje o vyšších výdavkoch na obranu nad rámec dvoch percent HDP, ktoré spĺňa ako člen Severoatlantickej aliancie, a o čom uvažujú niektoré členské štáty Európskej únie (EÚ). Uviedol to v utorok v Bruseli minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) po rokovaniach ministrov financií eurozóny a EÚ, informuje bruselský spravodajca TASR.

Kamenický na otázku, ako vníma výsledok pondelňajšieho neformálneho zasadnutia lídrov niektorých krajín EÚ, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a na ktorom sa nedosiahla konkrétna dohoda o zvýšení výdavkov na obranu, priznal, že nemá priame informácie o tom, čo sa v Paríži udialo.

"Môžem však povedať, že Slovenská republika má svoj záväzok dvoch percent HDP a na tomto záväzku nič neplánujeme meniť," uviedol.

Potvrdil, že ministerské debaty boli aj o tom, že niektoré krajiny EÚ sú ochotné zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku to považuje za "premiérsku tému". Jeho ako ministra financií zaujíma hlavne to, aký vplyv by takéto výdavky mali na fiškálne pravidlá požadované Bruselom, hlavne v čase konsolidácie národnej ekonomiky.

"Nechceme byť sankcionovaní za niektoré veci, ktoré by mohli súvisieť s takýmto navyšovaním. Zatiaľ trváme na tom, že dve percentá sú dostatočné," odkázal.

Podľa jeho slov Slovensko presadzuje politiku duálneho použitia vojenských výdavkov, čiže niektoré z nich sa dajú použiť zároveň aj v civilnom sektore aj obrannom priemysle. Ide napríklad o opravy mostov používané pre civilnú aj obrannú techniku či výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová koncom minulého týždňa naznačila možnosť vyňať výdavky členov EÚ na obranu spod pravidiel Paktu stability a rastu, ktorý "stráži", aby krajiny hospodárili zodpovedne a príliš sa nezadlžili. Kamenický spresnil, že 'čisto z titulu svojej funkcie' návrh eurokomisie musí vnímať po finančnej stránke.

"Zaujíma ma na jednej strane, aký to bude mať vplyv na deficit, určite by to malo vplyv na dlh Slovenskej republiky a môže to mať vplyv aj na rating, takže budú tu rôzne otázky," opísal situáciu. Dodal, že ministri hovorili napríklad o väčšom zapojení Európskej investičnej banky (EIB) do financovania výdavkov na obranu a tiež o vytvorení podobného fondu, ako bol Plán obnovy a odolnosti pre oblasť obrany. Ale upozornil, že na to zatiaľ nie sú jednotné názory členských krajín Únie.










(spravodajca TASR Jaromír Novak)