Sťažovanie sa bánk pôsobiacich v SR na pokles čistého zisku v prvom polroku tohto roka o 3,1 % po jeho rekordnom náraste o takmer 45 % považuje minister financií Ladislav Kamenický za absurdné.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - Sťažovanie sa bánk pôsobiacich na Slovensku na pokles čistého zisku v prvom polroku tohto roka o 3,1 % po jeho rekordnom náraste o takmer 45 % v predchádzajúcom roku považuje minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) za absurdné. Aj aktuálne dáta podľa neho ukazujú, že napriek zavedeniu osobitnej bankovej dane sa bankám naďalej mimoriadne darí.
Ako tento týždeň informovala Slovenská banková asociácia (SBA), čistý zisk bánk za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahol 547 miliónov eur, čo bolo o 3,1 % menej ako za rovnaké obdobie vlaňajška. "Ak by čistý zisk bánk za rok 2024 dosiahol 1,1 miliardy eur (dvakrát 550 miliónov eur), tak by to bol druhý historicky najvyšší čistý zisk bánk od vzniku SR," zdôraznil Kamenický vo svojej reakcii na sociálnej sieti.
Minister pripomenul, že banky porovnávajú aktuálny pokles čistého zisku oproti roku 2023, kedy však dosiahli historicky najvyšší zisk od vzniku Slovenskej republiky na úrovni 1,2 miliardy eur. "Banky akosi zabudli uviesť, že čistý zisk 1,2 miliardy eur z roku 2023 stúpol oproti čistému zisku 833 miliónov eur z roku 2022 o neuveriteľných 45 %, čo bol tiež historický rekordný zisk," vyčíslil Kamenický.
Nie je tak podľa neho pravda, že zavedenie bankovej dane od začiatku tohto roka ohrozuje stabilitu slovenských bánk a že ich to poškodí. Má to byť ich príspevok k náprave rozbitých verejných financií. "Dnes sa ukazuje, že aj napriek zavedeniu dane sa bankám mimoriadne darí a vyplakávajú zbytočne," dodal minister financií.
SBA tento týždeň poukázala na to, že od januára do júna zaplatili banky na Slovensku na daniach vrátane bankového odvodu takmer 353 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 131 %. "Slovenský bankový sektor má tak v súčasnosti jedno z najvyšších daňových zaťažení v EÚ, výrazne prevyšujúce priemer. Podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením je dokonca na Slovensku vôbec najvyšší a je viac ako 2,5-krát vyšší ako priemer EÚ," vyčíslila asociácia.
Ako tento týždeň informovala Slovenská banková asociácia (SBA), čistý zisk bánk za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahol 547 miliónov eur, čo bolo o 3,1 % menej ako za rovnaké obdobie vlaňajška. "Ak by čistý zisk bánk za rok 2024 dosiahol 1,1 miliardy eur (dvakrát 550 miliónov eur), tak by to bol druhý historicky najvyšší čistý zisk bánk od vzniku SR," zdôraznil Kamenický vo svojej reakcii na sociálnej sieti.
Minister pripomenul, že banky porovnávajú aktuálny pokles čistého zisku oproti roku 2023, kedy však dosiahli historicky najvyšší zisk od vzniku Slovenskej republiky na úrovni 1,2 miliardy eur. "Banky akosi zabudli uviesť, že čistý zisk 1,2 miliardy eur z roku 2023 stúpol oproti čistému zisku 833 miliónov eur z roku 2022 o neuveriteľných 45 %, čo bol tiež historický rekordný zisk," vyčíslil Kamenický.
Nie je tak podľa neho pravda, že zavedenie bankovej dane od začiatku tohto roka ohrozuje stabilitu slovenských bánk a že ich to poškodí. Má to byť ich príspevok k náprave rozbitých verejných financií. "Dnes sa ukazuje, že aj napriek zavedeniu dane sa bankám mimoriadne darí a vyplakávajú zbytočne," dodal minister financií.
SBA tento týždeň poukázala na to, že od januára do júna zaplatili banky na Slovensku na daniach vrátane bankového odvodu takmer 353 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 131 %. "Slovenský bankový sektor má tak v súčasnosti jedno z najvyšších daňových zaťažení v EÚ, výrazne prevyšujúce priemer. Podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením je dokonca na Slovensku vôbec najvyšší a je viac ako 2,5-krát vyšší ako priemer EÚ," vyčíslila asociácia.