Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmena valorizačného vzorca podľa Kaníka poškodzuje dôchodcov. Preto navrhuje zaviesť minimálnu hranicu, pod ktorú by nemala valorizácia klesnúť, a to na úroveň 3 %.
Autor TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) - Na Slovensku by sa mala zaviesť minimálna hranica, pod ktorú by nemohla klesnúť valorizácia starobných dôchodkov. V novele zákona o sociálnom poistení to navrhuje poslanec Národnej rady (NR) SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Právnou normou by sa mal parlament zaoberať už na najbližšej schôdzi.
"Valorizácia, ktorá na budúci rok bude nasledovať, je smiešne nízka. Výška valorizácie je 1,9 eura pre starobné dôchodky, pre invalidné 1,7 eura, a pri vdovských je to 1,2 eura. Je to symbolická čiastka, ktorá vznikla zmenou valorizačného vzorca. Tak to nastavila súčasná Ficova vláda," podotkol Kaník.
Podľa neho zmena valorizačného vzorca poškodzuje dôchodcov. Preto navrhuje zaviesť minimálnu hranicu, pod ktorú by nemala valorizácia klesnúť, a to na úroveň 3 %. "Tak, ako už má dôchodkový systém v sebe zabudovaný mechanizmus minimálneho dôchodku, nie je dôvod, aby sme do tohto systému nezabudovali aj inštitút minimálnej valorizácie," priblížil.
Pripomenul, že takýto inštitút funguje v niektorých štátoch Európy, napríklad vo Švédsku. "Na samotnom mechanizme by sa nemuselo nič meniť, akurát by sa doplnila jedna zásadná vec, a to že minimálna valorizácia nemôže klesnúť pod 3 %," vysvetlil Kaník. To by podľa neho zabezpečilo, že minimálna valorizácia bude na istej výške. "Keď to prenesieme do konkrétnych čísel, znamenalo by to 12 eur," vyčíslil.
Na rokovanie parlamentu predložil aj návrh zákona o domácom podnikaní. Cieľom tejto právnej normy je podľa Kaníka vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj najmenšieho podnikania vykonávaného v domácich podmienkach. "Je veľa činností, ktoré by sa dali a aj sa dajú vykonávať v domácnostiach. Ide o pečenie, výrobu kozmetiky, drobnej bižutérie, ktorou si môžu ľudia privyrobiť," skonštatoval.
Na Slovensku sa ale podľa neho aj tí najmenší producenti stretávajú s obrovskou byrokraciou. Preto predložil takýto návrh zákona, aby si mohli privyrobiť napríklad matky na rodičovskej dovolenke, či dôchodcovia. "Takýmto spôsobom sa umožní ľuďom získať bočný príjem, ktorý navrhujeme limitovať nie vysokým objemom, ale 12- násobkom životného minima. Je to preto, že pokiaľ príjem prekročí túto hranicu, vzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a tomu by sme sa chceli vyhnúť," doplnil Kaník s tým, že táto hranica v číselnom vyjadrení predstavuje 417 eur mesačne bez odpočítania nákladov.
Táto suma sa bude pritom zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda v žiadnom prípade nejde podľa Kaníka o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. "Po splnení daňových povinností by to bolo približne 200 eur v čistom," uviedol. Podľa neho pre niektorých ľudí to môže byť zaujímavá suma.
Pozitívnym účinkom tohto zákona by podľa Kaníka bolo aj obmedzenie segmentu "šedej ekonomiky". "Ľudia by samozrejme platili dane a v takomto prípade by zaplatili 500 až 570 eur ročne, ktoré dnes neplatia, pričom takáto činnosť existuje, ale je vykonávaná načierno," dodal Kaník.
"Valorizácia, ktorá na budúci rok bude nasledovať, je smiešne nízka. Výška valorizácie je 1,9 eura pre starobné dôchodky, pre invalidné 1,7 eura, a pri vdovských je to 1,2 eura. Je to symbolická čiastka, ktorá vznikla zmenou valorizačného vzorca. Tak to nastavila súčasná Ficova vláda," podotkol Kaník.
Podľa neho zmena valorizačného vzorca poškodzuje dôchodcov. Preto navrhuje zaviesť minimálnu hranicu, pod ktorú by nemala valorizácia klesnúť, a to na úroveň 3 %. "Tak, ako už má dôchodkový systém v sebe zabudovaný mechanizmus minimálneho dôchodku, nie je dôvod, aby sme do tohto systému nezabudovali aj inštitút minimálnej valorizácie," priblížil.
Pripomenul, že takýto inštitút funguje v niektorých štátoch Európy, napríklad vo Švédsku. "Na samotnom mechanizme by sa nemuselo nič meniť, akurát by sa doplnila jedna zásadná vec, a to že minimálna valorizácia nemôže klesnúť pod 3 %," vysvetlil Kaník. To by podľa neho zabezpečilo, že minimálna valorizácia bude na istej výške. "Keď to prenesieme do konkrétnych čísel, znamenalo by to 12 eur," vyčíslil.
Na rokovanie parlamentu predložil aj návrh zákona o domácom podnikaní. Cieľom tejto právnej normy je podľa Kaníka vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj najmenšieho podnikania vykonávaného v domácich podmienkach. "Je veľa činností, ktoré by sa dali a aj sa dajú vykonávať v domácnostiach. Ide o pečenie, výrobu kozmetiky, drobnej bižutérie, ktorou si môžu ľudia privyrobiť," skonštatoval.
Na Slovensku sa ale podľa neho aj tí najmenší producenti stretávajú s obrovskou byrokraciou. Preto predložil takýto návrh zákona, aby si mohli privyrobiť napríklad matky na rodičovskej dovolenke, či dôchodcovia. "Takýmto spôsobom sa umožní ľuďom získať bočný príjem, ktorý navrhujeme limitovať nie vysokým objemom, ale 12- násobkom životného minima. Je to preto, že pokiaľ príjem prekročí túto hranicu, vzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a tomu by sme sa chceli vyhnúť," doplnil Kaník s tým, že táto hranica v číselnom vyjadrení predstavuje 417 eur mesačne bez odpočítania nákladov.
Táto suma sa bude pritom zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda v žiadnom prípade nejde podľa Kaníka o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. "Po splnení daňových povinností by to bolo približne 200 eur v čistom," uviedol. Podľa neho pre niektorých ľudí to môže byť zaujímavá suma.
Pozitívnym účinkom tohto zákona by podľa Kaníka bolo aj obmedzenie segmentu "šedej ekonomiky". "Ľudia by samozrejme platili dane a v takomto prípade by zaplatili 500 až 570 eur ročne, ktoré dnes neplatia, pričom takáto činnosť existuje, ale je vykonávaná načierno," dodal Kaník.
