Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokiaľ bude ich krajina používať euro, bude na vymotanie sa z hospodárskej krízy potrebovať obrovské úsilie a strašne dlhý čas, myslí si poslanec.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Gréci by urobili najlepšie, ak by sami odišli z eurozóny. Myslí si to poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, ktorý aj v reakcii na nedeľňajšie grécke referendum uviedol, že ekonomiku v krajine dokážu ozdraviť iba sily trhu.
"Hoci si to samotní Gréci nemyslia, pravda je taká, že pokiaľ bude ich krajina používať euro, bude na vymotanie sa z hospodárskej krízy potrebovať obrovské úsilie a strašne dlhý čas," uviedol Kaník. Zdôraznil pritom, že Grécko potrebuje vykonať také obrovské reformy a úspory, ktoré "v parlamentnej demokracii pravdepodobne nie je schopná žiadna vláda". Problémom podľa Kaníka je aj to, že ani samotní Gréci si neuvedomujú nevyhnutnosť týchto reforiem.
Pokusy o zavádzanie reforiem by podľa Kaníka mohli znamenať hrozbu nestability, nepokojov, násilia a častého striedania vlád pri moci. Podľa Kaníka by to preto Gréci mali nechať na trh, avšak zároveň by mali aj opustiť eurozónu. Upozorňuje totiž, že ak Grécko platí eurom, trh nemôže pôsobiť a odstraňovať nerovnováhy, ktoré vznikli ako následok katastrofálnej politiky.
Naopak, opustenie eurozóny, následná devalvácia domácej meny, by podľa Kaníka vykonali tú istú prácu, ktorá sa očakáva od razantných škrtov platov, dôchodkov a sociálnych dávok. "Trh v tomto prípade pôsobí ako nezastaviteľný regulátor, ktorý síce s bolesťami, ale rýchlo dá veci do poriadku," uviedol Kaník.
Pomoc Grécku by sa podľa neho mala zamerať na prekonanie dosahov vystúpenia z eurozóny a tlmenie sociálnych dosahov následných ekonomických procesov. "Je jasné, že takéto riešenie zatiaľ nemá precedens, ale obávam sa, že po množstve pokusov, ako udržať nažive grécku ekonomiku spolu s eurom niet inej cesty," uviedol poslanec NR SR.
Grécki voliči v nedeľnom (5.7.) referende väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc krajine. Uštedrili tým jeden z najväčších úderov európskym snahám o trvalú menovú úniu od zavedenia eura v roku 1999.
Pri referende o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov hlasovalo v nedeľu v Grécku proti, teda "nie", 61,31 percenta zúčastnených voličov. Hlasy "áno" odovzdalo 38,69 percenta zúčastnených.
Na referende sa zúčastnilo celkovo 6,16 milióna Grékov, čo predstavuje 62,5 percenta oprávnených voličov. Na platnosť hlasovania bola potrebná najmenej 40-percentná účasť.
"Hoci si to samotní Gréci nemyslia, pravda je taká, že pokiaľ bude ich krajina používať euro, bude na vymotanie sa z hospodárskej krízy potrebovať obrovské úsilie a strašne dlhý čas," uviedol Kaník. Zdôraznil pritom, že Grécko potrebuje vykonať také obrovské reformy a úspory, ktoré "v parlamentnej demokracii pravdepodobne nie je schopná žiadna vláda". Problémom podľa Kaníka je aj to, že ani samotní Gréci si neuvedomujú nevyhnutnosť týchto reforiem.
Pokusy o zavádzanie reforiem by podľa Kaníka mohli znamenať hrozbu nestability, nepokojov, násilia a častého striedania vlád pri moci. Podľa Kaníka by to preto Gréci mali nechať na trh, avšak zároveň by mali aj opustiť eurozónu. Upozorňuje totiž, že ak Grécko platí eurom, trh nemôže pôsobiť a odstraňovať nerovnováhy, ktoré vznikli ako následok katastrofálnej politiky.
Naopak, opustenie eurozóny, následná devalvácia domácej meny, by podľa Kaníka vykonali tú istú prácu, ktorá sa očakáva od razantných škrtov platov, dôchodkov a sociálnych dávok. "Trh v tomto prípade pôsobí ako nezastaviteľný regulátor, ktorý síce s bolesťami, ale rýchlo dá veci do poriadku," uviedol Kaník.
Pomoc Grécku by sa podľa neho mala zamerať na prekonanie dosahov vystúpenia z eurozóny a tlmenie sociálnych dosahov následných ekonomických procesov. "Je jasné, že takéto riešenie zatiaľ nemá precedens, ale obávam sa, že po množstve pokusov, ako udržať nažive grécku ekonomiku spolu s eurom niet inej cesty," uviedol poslanec NR SR.
Grécki voliči v nedeľnom (5.7.) referende väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc krajine. Uštedrili tým jeden z najväčších úderov európskym snahám o trvalú menovú úniu od zavedenia eura v roku 1999.
Pri referende o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov hlasovalo v nedeľu v Grécku proti, teda "nie", 61,31 percenta zúčastnených voličov. Hlasy "áno" odovzdalo 38,69 percenta zúčastnených.
Na referende sa zúčastnilo celkovo 6,16 milióna Grékov, čo predstavuje 62,5 percenta oprávnených voličov. Na platnosť hlasovania bola potrebná najmenej 40-percentná účasť.
