Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Dediči môžu o rozdelení majetku zosnulého uzavrieť dohodu dedičov, pričom pojednávaní môže byť aj niekoľko. Ak nedôjde k dohode, notár dedičstvo rozdelí podľa zákona. Uviedla to partnerka právnickej firmy Vojčík & Partners Natália Strharská.
"To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk," uviedla Strharská s tým, že predtým však musel notár zistiť okruh dedičov a okruh majetku. Následne predvoláva osoby, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia.
Vysvetlila, že na takomto pojednávaní sa rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zosnulý majetok a dlhy a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dediči. Dedič sa pritom môže objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj predbežné šetrenie, kam pozve len jedného či niektorých potenciálnych dedičov.
"Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomrelého," dodala Strharská s tým, že notár musí vykonávať aj vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.
Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. "Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Následne notár vydá rozhodnutie o dedičstve, v ktorom určí, ako bude majetok rozdelený," priblížila partnerka právnickej firmy s tým, že notár je povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak ale majú pocit, že daný notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd.
Ďalej objasnila, že dedenie je možné dvomi spôsobmi, a to na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má však dedenie zo závetu. "Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel," dodala Strharská.
Upozornila však na to, že takáto posledná vôľa je obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia.
"To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk," uviedla Strharská s tým, že predtým však musel notár zistiť okruh dedičov a okruh majetku. Následne predvoláva osoby, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia.
Vysvetlila, že na takomto pojednávaní sa rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zosnulý majetok a dlhy a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dediči. Dedič sa pritom môže objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj predbežné šetrenie, kam pozve len jedného či niektorých potenciálnych dedičov.
"Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomrelého," dodala Strharská s tým, že notár musí vykonávať aj vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.
Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. "Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Následne notár vydá rozhodnutie o dedičstve, v ktorom určí, ako bude majetok rozdelený," priblížila partnerka právnickej firmy s tým, že notár je povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak ale majú pocit, že daný notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd.
Ďalej objasnila, že dedenie je možné dvomi spôsobmi, a to na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má však dedenie zo závetu. "Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel," dodala Strharská.
Upozornila však na to, že takáto posledná vôľa je obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia.
