Bratislava 2. septembra (TASR) – Posledné dve sezóny poznačila pandémia nového koronavírusu podmienky dovoleniek. Mnohí ľudia sa rozhodli nevycestovať z obavy o svoje zdravie, iným to zase neumožnil rozpočet. "Nikto nevie, aká bude tohtoročná jeseň či zima. Preto radím – dúfajme v najlepšie, no pripravme sa finančne aj na horšie scenáre," uviedol Tomáš Čorňák z Partners Group SK.

Takto pred rokom dovolenku zrušila viac než tretina slovenských domácností, ktorých rozpočet poznačila pandémia a neisté obdobie. "Cieľom rodín bolo usporiť peniaze, keďže pocítili negatívne dosahy ochorenia COVID-19 a zároveň si neboli istí, či dôjde k zlepšeniu situácie. Otázkou ostáva, koľkí z nich si peniaze naozaj odložili do rezervy a koľkí dovolenkové peniaze minuli na niečo iné," skonštatoval Čorňák. Vynechanie dovolenky podľa neho však neznamená automaticky úsporu.

"O úspore sa dá hovoriť až vtedy, ak peniaze naozaj odložíme bokom. V mnohých prípadoch však rodiny vykryli z usporených peňazí iné potreby, nešlo pritom o nevyhnutné výdavky. Toto pohodlné riešenie im prinieslo krátkodobo dobrý pocit," upozornil Čorňák.

Podľa neho sú tri cesty, ako si zabezpečiť z ušetrených peňazí prospech aj v dlhšom horizonte. "Pokiaľ sa rozhodnem, že si peniaze odložím v plnej výške, tak odporúčam špeciálny rezervný účet, kde ich nemám na očiach a nebude ma lákať minúť ich," poradil Čorňák. Ak už však rodina má vytvorenú potrebnú rezervu, môže si z usporených tisíc eur dopriať aspoň malú odmenu. Riešením je rozdeliť sumu na dve časti, minimálne polovicu odložiť a z tej druhej peniaze podľa potreby minúť.

Za najrozumnejšie riešenie považuje Čorňák zhodnocovať úsporu cez investičné účty, kde sa peniaze budú úročiť. "Tu treba rátať s dlhším investičným horizontom, a teda aj s tým, že na peniaze v najbližších rokoch nesiahnem," doplnil. Dovolenková úspora má význam vtedy, ak sa s ňou pracuje v dlhšom horizonte. Odložených tisíc eur môže byť aj príležitosťou pre tých, ktorí svoju železnú rezervu minuli počas zhoršenej finančnej situácie v posledných mesiacoch.

Podľa Čorňáka trvá približne päť rokov, kým si domácnosť vytvorí optimálnu rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. "Základnou chybou je, ak peniaze najskôr míňame a odkladáme až ku koncu mesiaca. Po uhradení všetkých výdavkov vrátane bežnej spotreby však peňaženky bývajú na konci mesiaca prázdne a na sporenie tak neodchádza nič," opísal.

Tí, čo žili aj pred pandémiou "na doraz" a podceňovali železnú rezervu, išli až na hranicu existenčných problémov. "Ľudia musia pochopiť, že rezervné peniaze sú tu práve pre takéto neočakávané situácie. Preto je tvorba rezervy základnou zložkou rodinných financií. Aj keby ste si mali odložiť len 30 eur mesačne, za rok je to 360 eur, ktoré môžu pomôcť v ťažkých časoch," vysvetlil Čorňák. Zároveň upozornil, že odkladanú sumu treba zvýšiť hneď, ako sa rodina opäť dostane do lepšej situácie. Preto je podľa neho základ naučiť sa odkladať 10 % z každej výplaty.