Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najzraniteľnejšou je skupina, kde sú firmy rôznych veľkostí a systémom manažmentu nákladov v rozmedzí približne od päť miliónov do 100 miliónov eur, priblížila Živicová.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) – Firmy na Slovensku prichádzajú každoročne o státisíce eur, ktoré ich stoja na prvý pohľad cenovo zanedbateľné položky. Ide o sekundárne náklady ako napríklad na údržbu a opravy, energie, skladové procesy, čistiace prostriedky, kancelárske či office náklady, ale aj na bankové poplatky, poistenie a podobne. Hlavným problémom sú veľmi často zle nastavené procesy kontroly. Práve v kríze spôsobenej pandémiou by sa na tieto položky mali firmy viac zamerať, upozornila nadnárodná spoločnosť Expense Reduction Analysts (ERA).
"Ak si zoberieme výrobný priemysel, problém sa týka prierezovo všetkých sektorov. Vo všeobecnosti podiel sekundárnych nákladov predstavuje až do 40 % celkových nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná hrubá ziskovosť výrobných spoločností na Slovensku predstavuje 20 až 30 %, výška týchto nákladov častokrát môže rozhodnúť o tom, či firma dosiahne plánovaný zisk, alebo sa dostane do straty," uviedla partnerka ERA Iveta Živicová.
Z hľadiska manažmentu nákladov sú podľa nej práve sekundárne náklady tie, ktoré firmy "zvádzajú" k nevšímavosti. "A to najmä pokiaľ ide o revíziu zmluvných vzťahov, manažmentu internej spotreby alebo dodržiavania jednotkových cien dodávateľov," spresnila Živicová. K najväčším sekundárnym nákladom, ktoré firmu v dôsledku zle nastavených kontrolných mechanizmov a neochote optimalizovať náklady stoja v konečnom dôsledku najviac, patria náklady na IT, údržbu a opravy, náklady na náhradné diely, oleje a mazivá, čistiace prostriedky. Ďalšou skupinou sú energie, celý manažment dodávateľského reťazca vrátane skladových procesov, ale aj zbytočne vysoké náklady na bankové poplatky a poistenie či kancelárske a office náklady.
Hoci sa tento problém týka všetkých výrobných sektorov, veľa závisí aj od toho, akým kontrolným aparátom disponuje manažment alebo vlastník firmy. Podľa Živicovej nie je problém manažmentu sekundárnych nákladov kritický u malých firiem, pretože je tam silný centristický kontrolný bod u konateľa či majiteľa spoločnosti. Na druhej strane u veľkých spoločností zas existuje viacstupňový schvaľovací a kontrolný aparát, ktorý v značnej miere eliminuje možnosť "zabudnutia" kontroly spotreby, resp. nákladov. "Najzraniteľnejšou je skupina, kde sú firmy rôznych veľkostí a systémom manažmentu nákladov v rozmedzí približne od päť miliónov do 100 miliónov eur," priblížila Živicová.
Problémom býva podľa ERA neochota členov manažmentu zmeniť zabehnutý systém a skúsiť hľadať možnosti optimalizácie, ktoré neohrozia core biznis, no dokážu firme priniesť významné úspory. Rovnako môže byť dôvodom odporu k zmenám aj nedostatok času alebo osobný prospech. Riešením je v takýchto prípadoch podľa Živicovej expertíza a nezávislý pohľad externej poradenskej spoločnosti.
"Ak si zoberieme výrobný priemysel, problém sa týka prierezovo všetkých sektorov. Vo všeobecnosti podiel sekundárnych nákladov predstavuje až do 40 % celkových nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná hrubá ziskovosť výrobných spoločností na Slovensku predstavuje 20 až 30 %, výška týchto nákladov častokrát môže rozhodnúť o tom, či firma dosiahne plánovaný zisk, alebo sa dostane do straty," uviedla partnerka ERA Iveta Živicová.
Z hľadiska manažmentu nákladov sú podľa nej práve sekundárne náklady tie, ktoré firmy "zvádzajú" k nevšímavosti. "A to najmä pokiaľ ide o revíziu zmluvných vzťahov, manažmentu internej spotreby alebo dodržiavania jednotkových cien dodávateľov," spresnila Živicová. K najväčším sekundárnym nákladom, ktoré firmu v dôsledku zle nastavených kontrolných mechanizmov a neochote optimalizovať náklady stoja v konečnom dôsledku najviac, patria náklady na IT, údržbu a opravy, náklady na náhradné diely, oleje a mazivá, čistiace prostriedky. Ďalšou skupinou sú energie, celý manažment dodávateľského reťazca vrátane skladových procesov, ale aj zbytočne vysoké náklady na bankové poplatky a poistenie či kancelárske a office náklady.
Hoci sa tento problém týka všetkých výrobných sektorov, veľa závisí aj od toho, akým kontrolným aparátom disponuje manažment alebo vlastník firmy. Podľa Živicovej nie je problém manažmentu sekundárnych nákladov kritický u malých firiem, pretože je tam silný centristický kontrolný bod u konateľa či majiteľa spoločnosti. Na druhej strane u veľkých spoločností zas existuje viacstupňový schvaľovací a kontrolný aparát, ktorý v značnej miere eliminuje možnosť "zabudnutia" kontroly spotreby, resp. nákladov. "Najzraniteľnejšou je skupina, kde sú firmy rôznych veľkostí a systémom manažmentu nákladov v rozmedzí približne od päť miliónov do 100 miliónov eur," priblížila Živicová.
Problémom býva podľa ERA neochota členov manažmentu zmeniť zabehnutý systém a skúsiť hľadať možnosti optimalizácie, ktoré neohrozia core biznis, no dokážu firme priniesť významné úspory. Rovnako môže byť dôvodom odporu k zmenám aj nedostatok času alebo osobný prospech. Riešením je v takýchto prípadoch podľa Živicovej expertíza a nezávislý pohľad externej poradenskej spoločnosti.
