Cena kávy v slovenských obchodoch sa postupne zvyšuje. Kým pred desiatimi rokmi 250 gramov praženej kávy stálo v priemere 2,01 eura, vlani sme zaplatili už 3,02 eura.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) – Pandémia ochorenia COVID-19 spotrebu kávy na Slovensku v minulom roku výraznejšie neovplyvnila. Každý obyvateľ bez rozdielu veku vlani skonzumoval v priemere až 2,7 kilogramu kávy. Dlhoročný priemer spotreby kávy sa pohybuje okolo troch kilogramov, informoval v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Práve prvý októbrový deň si pripomíname Medzinárodný deň kávy.
„Dlhodobo sa spotreba na Slovensku pohybuje na úrovni 3,04 kilogramu (kg) na obyvateľa. Ide o desaťročný priemer, pričom najvyššiu spotrebu kávy dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kg tejto plodiny na obyvateľa. Najmenej (1,4 kg) kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990,“ uviedol Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.
Káva patrí k najobľúbenejším nápojom na svete. Podľa údajov statista.com v rokoch 2020/2021 sa na celom svete spotrebovalo viac ako 166,6 miliónov vriec kávy (jedno vrece je 60 kg) pri miernom medziročnom náraste o 1,3 %. Európske krajiny patria medzi najväčších konzumentov. Vlani mali podľa odhadu statista.com najväčšiu spotrebu na obyvateľa v Holandsku (8,3 kg), Fínsku (7,8 kg) a Švédsku (7,6 kg).
Cena kávy v slovenských obchodoch sa postupne zvyšuje. Kým pred desiatimi rokmi 250 gramov praženej kávy stálo v priemere 2,01 eura, vlani sme zaplatili už 3,02 eura. Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom vzrástla z 3,7 eura v roku 2010 na minuloročných 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso (sedem gramov) v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.
Na Slovensko sa podľa údajov ŠÚ SR doviezlo vlani 40,4 tisíca ton kávy v hodnote 158,4 milióna eur. Medziročne sa dovezený objem znížil o necelé percento a v porovnaní s päťročným priemerom o 3,8 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť rokov pochádzalo z Nemecka, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Talianska.
Slovenskí podnikatelia však kávu aj exportujú. Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 29,1 tisíca ton (vrátane výťažkov, esencií či koncentrátov), čo predstavovalo hodnotu takmer 135 miliónov eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o deväť percent a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie o osem percent. Najčastejšie káva zo Slovenska za posledných päť rokov smerovala do Maďarska, nasledovali Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.
Podľa údajov Eurostatu sa v Európskej únii v roku 2020 vyrobilo 1,9 milióna ton kávy. Spomedzi členských štátov najviac praženej kávy vyrobilo Taliansko, a to 615,6 tisíca ton, čo je 31,7 % z celkovej produkcie EÚ. Nasledovalo Nemecko s výrobou 571,1 tisíca ton s podielom 29,4 % a Francúzsko s výrobou 148,7 tisíca ton. Tieto tri krajiny vyrobili viac ako dve tretiny z celkovej produkcie kávy v EÚ.
„Dlhodobo sa spotreba na Slovensku pohybuje na úrovni 3,04 kilogramu (kg) na obyvateľa. Ide o desaťročný priemer, pričom najvyššiu spotrebu kávy dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kg tejto plodiny na obyvateľa. Najmenej (1,4 kg) kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990,“ uviedol Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.
Káva patrí k najobľúbenejším nápojom na svete. Podľa údajov statista.com v rokoch 2020/2021 sa na celom svete spotrebovalo viac ako 166,6 miliónov vriec kávy (jedno vrece je 60 kg) pri miernom medziročnom náraste o 1,3 %. Európske krajiny patria medzi najväčších konzumentov. Vlani mali podľa odhadu statista.com najväčšiu spotrebu na obyvateľa v Holandsku (8,3 kg), Fínsku (7,8 kg) a Švédsku (7,6 kg).
Cena kávy v slovenských obchodoch sa postupne zvyšuje. Kým pred desiatimi rokmi 250 gramov praženej kávy stálo v priemere 2,01 eura, vlani sme zaplatili už 3,02 eura. Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom vzrástla z 3,7 eura v roku 2010 na minuloročných 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso (sedem gramov) v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.
Na Slovensko sa podľa údajov ŠÚ SR doviezlo vlani 40,4 tisíca ton kávy v hodnote 158,4 milióna eur. Medziročne sa dovezený objem znížil o necelé percento a v porovnaní s päťročným priemerom o 3,8 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť rokov pochádzalo z Nemecka, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Talianska.
Slovenskí podnikatelia však kávu aj exportujú. Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 29,1 tisíca ton (vrátane výťažkov, esencií či koncentrátov), čo predstavovalo hodnotu takmer 135 miliónov eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o deväť percent a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie o osem percent. Najčastejšie káva zo Slovenska za posledných päť rokov smerovala do Maďarska, nasledovali Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.
Podľa údajov Eurostatu sa v Európskej únii v roku 2020 vyrobilo 1,9 milióna ton kávy. Spomedzi členských štátov najviac praženej kávy vyrobilo Taliansko, a to 615,6 tisíca ton, čo je 31,7 % z celkovej produkcie EÚ. Nasledovalo Nemecko s výrobou 571,1 tisíca ton s podielom 29,4 % a Francúzsko s výrobou 148,7 tisíca ton. Tieto tri krajiny vyrobili viac ako dve tretiny z celkovej produkcie kávy v EÚ.