Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kažimír priznal, že táto dohoda sa rodila oveľa dlhšie, ako sa očakávalo.
Autor TASR
Brusel 25. mája (TASR) - Rokovania Euroskupiny s Medzinárodným menovým fondom (MMF) týkajúce sa zmiernenia dlhovej záťaže Grécka, ktoré sú predmetom sporu medzi MMF a niektorými štátmi eurozóny, boli odložené na koniec roka. Uviedol minister financií SR Peter Kažimír s odkazom na utorňajšie (24.5.) rokovania ministrov financií eurozóny.
Rokovania Euroskupiny sa skončili až okolo druhej v noci z utorka nadnes, ako však uviedol Kažimír, kľúčové rozhodnutie, na ktorom sa ministri zhodli, smeruje k tomu, že Grécko dostane očakávaný balík peňazí v hodnote 10,3 miliardy eur.
"Potrebuje to na splácanie svojich záväzkov a navýšenie podlžností v domácej ekonomike, ale najmä voči svojim veriteľom," uviedol Kažimír. Bez tejto tranže tretieho záchranného programu pre Grécko, by krajine počas leta hrozila platobná neschopnosť.
Šéf slovenského rezortu financií pripomenul, že z hľadiska ďalších dohôd, ktoré prijala Euroskupina, tá najdôležitejšia hovorí o znížení nákladov na obsluhu gréckeho dlhu.
"To znamená, že sme sa zhodli na opatreniach, ktoré majú posilniť schopnosť Grécka plniť si svoje záväzky. Nejde o žiadne odpúšťanie dlhu, ide o operácie, ktoré sa týkajú obsluhy dlhu a o splácanie záväzkov voči ostatným krajinám," zhodnotil situáciu Kažimír.
Dodal, že aj trvalý euroval, Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý Atenám vyplatí dohodnutú tranžu, si urobí "poriadok" v zmysle znižovania svojich nákladov na obsluhu dlhopisov, ktoré boli emitované vo vzťahu ku gréckemu záchrannému programu.
Kažimír priznal, že táto dohoda sa rodila oveľa dlhšie, ako sa očakávalo. Problematickou stranou bol MMF, ktorý už pred zasadnutím Euroskupiny požadoval odpis časti gréckeho dlhu z hľadiska jeho udržateľnosti.
Slovenský minister upozornil, že pre Slovensko by neúčasť MMF na ďalšom záchrannom programe pre Grécko nebola až taká "kľúčová" z hľadiska použitia finančnej kapacity ESM, ale pre iné štáty eurozóny to má veľký politický význam.
"K tejto téme sa s otvorenou mysľou vrátime niekedy pred Vianocami, koncom tohto roka," uviedol Kažimír v závere.
Rokovania Euroskupiny sa skončili až okolo druhej v noci z utorka nadnes, ako však uviedol Kažimír, kľúčové rozhodnutie, na ktorom sa ministri zhodli, smeruje k tomu, že Grécko dostane očakávaný balík peňazí v hodnote 10,3 miliardy eur.
"Potrebuje to na splácanie svojich záväzkov a navýšenie podlžností v domácej ekonomike, ale najmä voči svojim veriteľom," uviedol Kažimír. Bez tejto tranže tretieho záchranného programu pre Grécko, by krajine počas leta hrozila platobná neschopnosť.
Šéf slovenského rezortu financií pripomenul, že z hľadiska ďalších dohôd, ktoré prijala Euroskupina, tá najdôležitejšia hovorí o znížení nákladov na obsluhu gréckeho dlhu.
"To znamená, že sme sa zhodli na opatreniach, ktoré majú posilniť schopnosť Grécka plniť si svoje záväzky. Nejde o žiadne odpúšťanie dlhu, ide o operácie, ktoré sa týkajú obsluhy dlhu a o splácanie záväzkov voči ostatným krajinám," zhodnotil situáciu Kažimír.
Dodal, že aj trvalý euroval, Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý Atenám vyplatí dohodnutú tranžu, si urobí "poriadok" v zmysle znižovania svojich nákladov na obsluhu dlhopisov, ktoré boli emitované vo vzťahu ku gréckemu záchrannému programu.
Kažimír priznal, že táto dohoda sa rodila oveľa dlhšie, ako sa očakávalo. Problematickou stranou bol MMF, ktorý už pred zasadnutím Euroskupiny požadoval odpis časti gréckeho dlhu z hľadiska jeho udržateľnosti.
Slovenský minister upozornil, že pre Slovensko by neúčasť MMF na ďalšom záchrannom programe pre Grécko nebola až taká "kľúčová" z hľadiska použitia finančnej kapacity ESM, ale pre iné štáty eurozóny to má veľký politický význam.
"K tejto téme sa s otvorenou mysľou vrátime niekedy pred Vianocami, koncom tohto roka," uviedol Kažimír v závere.
