Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister financií SR na otázku, či je grécky štátny dlh neudržateľný, uviedol, že ten dlh bol neudržateľný pred niekoľkými rokmi.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 27. januára (TASR) - Eurozóna musí počkať na prvé kroky novej gréckej vlády, ktoré budú súvisieť aj s druhým programom finančnej pomoci pre Grécko. Uviedol dnes minister financií SR Peter Kažimír v rámci dvojdňových rokovaní ministrov financií eurozóny a EÚ v Bruseli.
Minister zdôraznil, že EÚ bude rešpektovať výsledok parlamentných volieb v Grécku a predstavitelia eurozóny sú pripravení rokovať s akoukoľvek vládou, ktorá vzišla z volieb. Dodal, že v EÚ všetci počuli, čo Alexis Tsipras sľuboval pred voľbami, v rámci boja o moc, teraz však prevzal plnú zodpovednosť za dianie v krajine a sčasti aj za dianie v eurozóne.
"Je teraz na novej gréckej vláde, aby urobila prvé kroky, ktoré samozrejme budú súvisieť aj s ukončením druhého programu pomoci, ktorý zatiaľ plynie a ktorý bez akéhokoľvek zásahu môže skončiť 28. februára," povedal Kažimír.
Pripomenul, že komunikácia s gréckou vládou, konkrétne s novým premiérom a s novým ministrom financií je na pleciach predsedu Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema. Už na najbližšom, februárovom, stretnutí Euroskupiny sa očakáva, že Grécko predloží konkrétne požiadavky a návrh opatrení, ktoré sa budú vzťahovať na pokračovanie programu finančnej pomoci.
EÚ stanovila Grécku časový limit do konca februára, v rámci ktorého sa od Atén očakávalo, že sa uskutočnia určité reformy potrebné pre uvoľnenie ďalšej tranže pomoci vo výške takmer sedem miliárd eur. Tsipras už stihol naznačiť, že tento termín "nič neznamená". Zjavili sa už fámy, že Grécko požiada o technické, krátkodobé predĺženie programu pomoci, ako však upozornil Kažimír, nová vláda musí o to najskôr požiadať a získať doma na to aj súhlas parlamentu.
Kažimír na otázku, či je grécky štátny dlh neudržateľný, uviedol, že ten dlh bol neudržateľný pred niekoľkými rokmi.
"Máme za sebou ťažké obdobie a netreba zabúdať, že veľa sa pre Grécko v posledných dvoch rokoch urobilo," upozornil Kažimír.
Spresnil, že druhý program finančnej pomoci pre Grécko bol už aj so zapojením súkromného kapitálu, keď došlo k odpísaniu časti dlhov v súkromnom sektora, tiež k zníženiu úrokov a situácia sa postupne začala meniť k lepšiemu, o čom svedčí primárny prebytok verejných financií, pokles nezamestnanosti a prvé náznaky opätovného rastu ekonomiky. To všetko je podľa neho dôkaz, že cesta, ktorú EÚ a medzinárodní veritelia pripravili pre Grécko, mala zmysel.
Šéf slovenského rezortu financií zároveň zdôraznil, že Slováci nesmú podliehať nejakej panike alebo "kuvičím hlasom" v spojitosti s výsledkom gréckych volieb.
"Slovenská republika neriskovala zatiaľ ani jedným eurom, počas celého obdobia. Nemáme žiadne priame záruky voči Grécku, žiadnu priamu expozíciu," zdôraznil Kažimír.
Dodal, že Slovensko má vystavené záruky v rámci tzv. dočasného eurovalu, čiže Európskeho finančného stabilizačného nástroja a z tohto pohľadu má všetky garancie zahrnuté vo verejnom dlhu.
"Náš prejav solidarity už je zahrnutý vo verejnom dlhu a je súčasťou pravidiel dlhovej brzdy," zhodnotil situáciu Kažimír. Podľa jeho slov, si žiadne horšie scenáre už netreba predstavovať.
Minister zdôraznil, že EÚ bude rešpektovať výsledok parlamentných volieb v Grécku a predstavitelia eurozóny sú pripravení rokovať s akoukoľvek vládou, ktorá vzišla z volieb. Dodal, že v EÚ všetci počuli, čo Alexis Tsipras sľuboval pred voľbami, v rámci boja o moc, teraz však prevzal plnú zodpovednosť za dianie v krajine a sčasti aj za dianie v eurozóne.
"Je teraz na novej gréckej vláde, aby urobila prvé kroky, ktoré samozrejme budú súvisieť aj s ukončením druhého programu pomoci, ktorý zatiaľ plynie a ktorý bez akéhokoľvek zásahu môže skončiť 28. februára," povedal Kažimír.
Pripomenul, že komunikácia s gréckou vládou, konkrétne s novým premiérom a s novým ministrom financií je na pleciach predsedu Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema. Už na najbližšom, februárovom, stretnutí Euroskupiny sa očakáva, že Grécko predloží konkrétne požiadavky a návrh opatrení, ktoré sa budú vzťahovať na pokračovanie programu finančnej pomoci.
EÚ stanovila Grécku časový limit do konca februára, v rámci ktorého sa od Atén očakávalo, že sa uskutočnia určité reformy potrebné pre uvoľnenie ďalšej tranže pomoci vo výške takmer sedem miliárd eur. Tsipras už stihol naznačiť, že tento termín "nič neznamená". Zjavili sa už fámy, že Grécko požiada o technické, krátkodobé predĺženie programu pomoci, ako však upozornil Kažimír, nová vláda musí o to najskôr požiadať a získať doma na to aj súhlas parlamentu.
Kažimír na otázku, či je grécky štátny dlh neudržateľný, uviedol, že ten dlh bol neudržateľný pred niekoľkými rokmi.
"Máme za sebou ťažké obdobie a netreba zabúdať, že veľa sa pre Grécko v posledných dvoch rokoch urobilo," upozornil Kažimír.
Spresnil, že druhý program finančnej pomoci pre Grécko bol už aj so zapojením súkromného kapitálu, keď došlo k odpísaniu časti dlhov v súkromnom sektora, tiež k zníženiu úrokov a situácia sa postupne začala meniť k lepšiemu, o čom svedčí primárny prebytok verejných financií, pokles nezamestnanosti a prvé náznaky opätovného rastu ekonomiky. To všetko je podľa neho dôkaz, že cesta, ktorú EÚ a medzinárodní veritelia pripravili pre Grécko, mala zmysel.
Šéf slovenského rezortu financií zároveň zdôraznil, že Slováci nesmú podliehať nejakej panike alebo "kuvičím hlasom" v spojitosti s výsledkom gréckych volieb.
"Slovenská republika neriskovala zatiaľ ani jedným eurom, počas celého obdobia. Nemáme žiadne priame záruky voči Grécku, žiadnu priamu expozíciu," zdôraznil Kažimír.
Dodal, že Slovensko má vystavené záruky v rámci tzv. dočasného eurovalu, čiže Európskeho finančného stabilizačného nástroja a z tohto pohľadu má všetky garancie zahrnuté vo verejnom dlhu.
"Náš prejav solidarity už je zahrnutý vo verejnom dlhu a je súčasťou pravidiel dlhovej brzdy," zhodnotil situáciu Kažimír. Podľa jeho slov, si žiadne horšie scenáre už netreba predstavovať.
