Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ani podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nemôže byť založený hospodársky rast na lacnej pracovnej sile.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) - Niektorí zahraniční investori si začínajú uvedomovať, že Slovensko nie je krajinou s lacnou pracovnou silou. Uviedol to minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) na pondelkovej tlačovej konferencii počas predstavovania makroekonomickej prognózy slovenskej ekonomiky.
Koncom januára tohto roka sa objavili informácie, že juhokórejská spoločnosť Samsung plánuje presunúť svoju výrobu z Voderád do Galanty. Špekulovalo sa však aj o zrušení samotnej výroby. "Som vo formálnom aj neformálnom kontakte s veľkými zamestnávateľmi a musím potvrdiť, že nastáva isté vytriezvenie z takého biznis modelu niektorých zahraničných investorov, ktorí zakladali svoje 'šťastíčko' iba na lacnej pracovnej sile v tejto krajine," priblížil Kažimír. Podľa jeho slov to však nie je problém len Slovenska. "U nás musíme dbať na produktivitu práce a na kvalitu," podotkol Kažimír.
Ani podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nemôže byť založený hospodársky rast na lacnej pracovnej sile. "Ten, kto chce hospodársky úspech krajiny založiť na lacnej pracovnej sile, zakladá chudobu a obrovské rozdiely. Teším sa, že je medzipodnikový kanibalizmus, pretože vedie k tomu, že je tlak na rast miezd," doplnil premiér. Opäť pritom zopakoval snahy vlády zvýšiť minimálnu mzdu nad 500 eur od budúceho roka.
"Teším sa z toho, že je určitý rast miezd. Chcem, aby rast miezd bol takým tempom, že na jednej strane bude miera približovania sa k priemeru Európskej únie rýchlejšia, dynamickejšia, ako sme očakávali v minulosti. Chcem však zagarantovať, že neurobíme kroky, ktoré by ohrozili konkurencieschopnosť Slovenska. Skôr ako rast miezd považujem za problém nedostatok pracovnej sily," uviedol Fico.
Rozhodnutie, ktoré urobí Samsung, by však nemalo mať zásadný vplyv na slovenské hospodárstvo. "Prevádzka vo Voderadoch je relatívne malá časť podniku a nedochádza k zrušeniu výroby, ale len k presunu do novej lokality. Vplyv na ekonomický vývoj je zanedbateľný. Daná firma môže mať problémy s odbytom svojich produktov a nemusí to práve reflektovať podmienky miestneho trhu práce," vysvetlil zastupujúci riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Peter Harvan.
Koncom januára tohto roka sa objavili informácie, že juhokórejská spoločnosť Samsung plánuje presunúť svoju výrobu z Voderád do Galanty. Špekulovalo sa však aj o zrušení samotnej výroby. "Som vo formálnom aj neformálnom kontakte s veľkými zamestnávateľmi a musím potvrdiť, že nastáva isté vytriezvenie z takého biznis modelu niektorých zahraničných investorov, ktorí zakladali svoje 'šťastíčko' iba na lacnej pracovnej sile v tejto krajine," priblížil Kažimír. Podľa jeho slov to však nie je problém len Slovenska. "U nás musíme dbať na produktivitu práce a na kvalitu," podotkol Kažimír.
Ani podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nemôže byť založený hospodársky rast na lacnej pracovnej sile. "Ten, kto chce hospodársky úspech krajiny založiť na lacnej pracovnej sile, zakladá chudobu a obrovské rozdiely. Teším sa, že je medzipodnikový kanibalizmus, pretože vedie k tomu, že je tlak na rast miezd," doplnil premiér. Opäť pritom zopakoval snahy vlády zvýšiť minimálnu mzdu nad 500 eur od budúceho roka.
"Teším sa z toho, že je určitý rast miezd. Chcem, aby rast miezd bol takým tempom, že na jednej strane bude miera približovania sa k priemeru Európskej únie rýchlejšia, dynamickejšia, ako sme očakávali v minulosti. Chcem však zagarantovať, že neurobíme kroky, ktoré by ohrozili konkurencieschopnosť Slovenska. Skôr ako rast miezd považujem za problém nedostatok pracovnej sily," uviedol Fico.
Rozhodnutie, ktoré urobí Samsung, by však nemalo mať zásadný vplyv na slovenské hospodárstvo. "Prevádzka vo Voderadoch je relatívne malá časť podniku a nedochádza k zrušeniu výroby, ale len k presunu do novej lokality. Vplyv na ekonomický vývoj je zanedbateľný. Daná firma môže mať problémy s odbytom svojich produktov a nemusí to práve reflektovať podmienky miestneho trhu práce," vysvetlil zastupujúci riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Peter Harvan.
