Brusel 11. júla (TASR) - Konferencia s názvom "Realizovateľnosť a pridaná hodnota európskeho poistenia v nezamestnanosti", na ktorej v mene krajiny predsedajúcej Rade Európskej únie vystúpil aj minister financií SR Peter Kažimír, sa uskutočnila dnes v dopoludňajších hodinách v Bruseli.

Kažimír otvoril konferenciu spolu s eurokomisárom pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierrom Moscovicim. Na organizácii konferencie sa slovenské predsedníctvo podieľalo spolu s Centrom pre štúdium európskych politík (CEPS) a exekutívou EÚ.

Kažimír v rozhovore pre TASR uviedol, že snahou SR ako predsedníckej krajiny v Rade EÚ je aj otvárať nové témy. "V záverečnej reči som požiadal, aby nám všetci dovolili snívať o lepšej Európe a o lepšej a dokonalejšej eurozóne," uviedol minister.

Pripomenul v tejto súvislosti, že debaty o fiškálnych stabilizátoroch zrejme obyčajným ľuďom nič nehovoria, ale hovoriť o tom, že treba pokračovať v budovaní eurozóny preto, aby sme boli pripravení na lepšie časy, to už ľuďom niečo povie.

"Jeden z našich návrhov je tvrdohlavo pokračovať v téme integrácie, napríklad spôsobom dodatočného spoločného európskeho poistenia v nezamestnanosti, kde by krajinám, ktoré sú vystavené nejakému šoku, a tým pádom majú aj vyššiu nezamestnanosť a väčšie výdavky s takýmto fenoménom, tam im pomôcť z akéhosi spoločného fondu, do ktorého by sme spolu prispievali," vysvetlil Kažimír hlavný cieľ bruselskej konferencie.

Podľa jeho slov ide o jeden z návrhov, ktorý by mohol "hmatateľne osloviť" občanov Európy a eurozóny. Hlavne v čase, keď lídri EÚ majú základný problém vysvetliť ľuďom, na čo všetko ich proeurópske snaženie slúži.

Situácia bánk v Taliansku nehrozí scenárom gréckej krízy

Ministri financií eurozóny, Euroskupina, sa dnes v Bruseli stretli prvýkrát od prebratia slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Formát, ktorému šéfuje predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, má na programe zhodnotenie súčasnej finančnej a ekonomickej situácie skupiny, ako však uviedol minister financií SR Peter Kažimír, debaty budú aj okolo neplnenia si domácich úloh zo strany Španielska a Portugalska.

Na otázku, čí Euroskupina sa zaoberá dosahmi britského referenda o brexite, Kažimír vyjadril nádej, že najnovší vývoj v Británii predstaví britský minister financií George Osborne v utorok, počas zasadnutia ministrov financií EÚ (Ecofin). Dodal však, že Európska centrálna banka (ECB) môže túto tému nastoliť a potom sa ňou budú zaoberať aj ministri.

Kažimír však poprel, že by sa v EÚ v súvislosti s brexitom hovorilo o "katastrofických číslach", súčasné odhady hovoria skôr o "desatinkách percent" vplyvu na európsku ekonomiku. Dodal, že pre Slovensko je v tejto súvislostí dôležitá najmä investícia Jaguar Land Rover, kde však slovenská strana vzhľadom na vyjadrenia investorov neočakáva nejaké veľké zmeny. "Sme s nimi v kontakt a momentálne je logické nepozastaviť túto investíciu, ale to je na nich," opísal situáciu Kažimír.

Minister financií pripomenul, že aj napriek mediálnym šumom okolo bankovej krízy v Taliansku nie je táto téma na programe rokovaní. Po príchode do Rady EÚ to potvrdil aj taliansky minister financií Pier Carlo Padoan.

Podľa Kažimíra v Taliansku ide o dlhodobý problém v podobe "veľkej expozície bánk voči ich klientom", keď klienti nie sú schopní splácať svoje pôžičky. Týka sa to nielen domácností, ale aj malých a stredných podnikov a vzniká otázka ako to riešiť.



"My sme radi, že sme po náročných rokovaniach v minulom roku prijali smernicu, ktorá mení spôsob záchrany bánk, takže z tohto pohľadu nám nehrozia nejaké zásadné zmeny," skonštatoval Kažimír. Pre TASR potvrdil, že nemožno prirovnať túto krízu v Taliansku ku kríze v Grécku, ako to naznačili niektoré médiá. To sú podľa neho zbytočné obavy, lebo ide o parametre krajín, ktoré vôbec nemožno spájať.

V súvislosti so situáciou v Portugalsku a Španielsku, ktoré sú členmi eurozóny, Kažimír pripomenul, že ministri zhodnotia vyjadrenie Európskej komisie o procedúre vystúpenia týchto krajín z "trestnej lavice", keď ich vlády neprijali účinné opatrenia pre zníženie nadmerných deficitov.

"Komisia navrhuje, aby sme začali proces, ktorý môže skončiť aj sankciami. Ten proces vyplýva z toho, že obe krajiny neurobili dosť na to, aby dostatočne znížili svoj deficit a dostali sa pod trojpercentnú hranicu," vysvetlil minister.