Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécko podľa šéfa rezortu financií získalo peniaze výmenou za 58 prísnych opatrení a reforiem, ktoré sa zaviazalo doma uskutočniť.
Autor TASR
Bratislava 20. augusta (TASR) – Zo Slovenska nepôjdu na tretí záchranný program pre Grécko žiadne peniaze. Uviedol to minister financií SR Peter Kažimír (Smer-SD) po dnešnom pracovnom rokovaní parlamentných výborov pre európske záležitosti a financie. Poslancov NR SR na ňom informoval, že v stredu (19. 8.) bol v Bruseli schválený 86-miliardový program záchrany tejto krajiny a dnes bola z neho uvoľnená prvá časť vo výške 23 miliárd eur.
„Z tohto programu žiadne peniaze neodchádzajú zo Slovenska. Nebudú zvyšovať deficit, neznamená to, že by sme mali vyberať viac daní alebo že by sme mali viac škrtať a neznamená to, že by sme mali zvyšovať dlh,“ zdôraznil Kažimír po zasadnutí výborov. Ako dodal, do trvalého eurovalu SR už splatila svoj základný kapitál a z týchto peňazí boli úspešne zachraňované napríklad Španielsko či Cyprus, pričom časť peňazí sa už vrátila.
Grécko podľa šéfa rezortu financií získalo peniaze výmenou za 58 prísnych opatrení a reforiem, ktoré sa zaviazalo doma uskutočniť. Z celkovej sumy 86 miliárd eur so splatnosťou 32 rokov by malo ísť 60 miliárd eur z trvalého eurovalu, sumou 16 miliárd eur by sa mal zapojiť Medzinárodný menový fond (MMF) a zvyšok sa má financovať zo ziskov centrálnych bánk krajín eurozóny.
Minister upozornil, že z prvých 23 miliárd eur putujúcich do Grécka pôjde absolútna väčšina na riešenie domáceho bankového sektora a na splatenie záväzkov európskym inštitúciám, zatiaľ čo do vnútra gréckej ekonomiky bude smerovať len jedna miliarda eur. Aby sa Gréci dostali k ďalším peniazom z programu, každý štvrťrok budú musieť prejsť kontrolou plnenia opatrení.
Kažimír označil za zložité obhajovať schválený program a zodpovednosť za súčasný stav pripisuje nezodpovednej gréckej vláde. „Stále si myslím, že grécka vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa, ktorá vzišla z posledných volieb, sa vážnym spôsobom podieľala na tom, že sa ekonomika Grécka v tomto roku dostala do vážnych problémov, recesie a straty schopnosti plniť fiškálne ciele,“ podčiarkol.
Viacerí opoziční poslanci sa zhodli na tom, že nová dohoda s Gréckom znamená len kupovanie času. Ivan Mikloš (nezaradený) sa domnieva, že situácia nie je udržateľná bez odpísania časti dlhu. Zároveň je presvedčený, že v eurozóne by mali existovať jasné pravidlá na vylúčenie zo spoločenstva vtedy, ak krajina neplní vopred zadefinované podmienky.
Za nesplatiteľný považuje grécky dlh aj Jozef Kollár (nezaradený). „Musí dôjsť k odpísaniu časti gréckeho dlhu, či sa to niekomu páči, alebo nie, lebo je nesplatiteľný. Viem si predstaviť aj odpísanie gréckeho dlhu, ale výmenou za riadený odchod Grécka z eurozóny,“ konštatoval.
Pavol Zajac z KDH poukázal na to, že vláda SR žiada od Grécka niekoľko opatrení, ktoré nedokáže plniť ani na Slovensku, napríklad vyrovnaný rozpočet alebo zníženie výdavkov vo verejnej správe. „Ja som presvedčený, že Grécko nebude schopné tieto opatrenia plniť a nebude schopné ani splácať pôžičku, ktorú v stredu dostalo,“ vyhlásil.
„Z tohto programu žiadne peniaze neodchádzajú zo Slovenska. Nebudú zvyšovať deficit, neznamená to, že by sme mali vyberať viac daní alebo že by sme mali viac škrtať a neznamená to, že by sme mali zvyšovať dlh,“ zdôraznil Kažimír po zasadnutí výborov. Ako dodal, do trvalého eurovalu SR už splatila svoj základný kapitál a z týchto peňazí boli úspešne zachraňované napríklad Španielsko či Cyprus, pričom časť peňazí sa už vrátila.
Grécko podľa šéfa rezortu financií získalo peniaze výmenou za 58 prísnych opatrení a reforiem, ktoré sa zaviazalo doma uskutočniť. Z celkovej sumy 86 miliárd eur so splatnosťou 32 rokov by malo ísť 60 miliárd eur z trvalého eurovalu, sumou 16 miliárd eur by sa mal zapojiť Medzinárodný menový fond (MMF) a zvyšok sa má financovať zo ziskov centrálnych bánk krajín eurozóny.
Minister upozornil, že z prvých 23 miliárd eur putujúcich do Grécka pôjde absolútna väčšina na riešenie domáceho bankového sektora a na splatenie záväzkov európskym inštitúciám, zatiaľ čo do vnútra gréckej ekonomiky bude smerovať len jedna miliarda eur. Aby sa Gréci dostali k ďalším peniazom z programu, každý štvrťrok budú musieť prejsť kontrolou plnenia opatrení.
Kažimír označil za zložité obhajovať schválený program a zodpovednosť za súčasný stav pripisuje nezodpovednej gréckej vláde. „Stále si myslím, že grécka vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa, ktorá vzišla z posledných volieb, sa vážnym spôsobom podieľala na tom, že sa ekonomika Grécka v tomto roku dostala do vážnych problémov, recesie a straty schopnosti plniť fiškálne ciele,“ podčiarkol.
Viacerí opoziční poslanci sa zhodli na tom, že nová dohoda s Gréckom znamená len kupovanie času. Ivan Mikloš (nezaradený) sa domnieva, že situácia nie je udržateľná bez odpísania časti dlhu. Zároveň je presvedčený, že v eurozóne by mali existovať jasné pravidlá na vylúčenie zo spoločenstva vtedy, ak krajina neplní vopred zadefinované podmienky.
Za nesplatiteľný považuje grécky dlh aj Jozef Kollár (nezaradený). „Musí dôjsť k odpísaniu časti gréckeho dlhu, či sa to niekomu páči, alebo nie, lebo je nesplatiteľný. Viem si predstaviť aj odpísanie gréckeho dlhu, ale výmenou za riadený odchod Grécka z eurozóny,“ konštatoval.
Pavol Zajac z KDH poukázal na to, že vláda SR žiada od Grécka niekoľko opatrení, ktoré nedokáže plniť ani na Slovensku, napríklad vyrovnaný rozpočet alebo zníženie výdavkov vo verejnej správe. „Ja som presvedčený, že Grécko nebude schopné tieto opatrenia plniť a nebude schopné ani splácať pôžičku, ktorú v stredu dostalo,“ vyhlásil.
