Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európska centrálna banka v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Inflačné riziká nielenže pretrvávajú, prehlbujú sa. Bolo preto nevyhnutné razantne pokračovať vo zvyšovaní základných úrokových sadzieb aj v októbri. V komentári k štvrtkovému (27.10.) rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (ECB) to uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, ktorý je aj členom Rady guvernérov ECB.
Európska centrálna banka v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.
"Napriek očakávanému spomaleniu rastu cien v nasledujúcich dvoch rokoch hrozí, že inflácia ostane nad našim cieľom. To nie je akceptovateľné a my potrebujeme konať. Dôsledne," zdôraznil Kažimír.
Nebude to podľa neho jednoduché, keďže riziko recesie v eurozóne je čoraz väčšie a pretrváva neistota na finančných trhoch. Vyzdvihol, že trh práce zatiaľ ostáva odolný, ešte sa však len uvidí, ako dlho to vydrží.
Problémom podľa Kažimíra je, že inflačné riziká sa rozširujú a udomácňujú. "Zatiaľ čo dnes je rast cien ťahaný predovšetkým cenami energií a potravín, postupne sa k nim pridávajú ďalšie a ďalšie položky. Riziká pre infláciu sú jednoznačne smerom nahor a nie sú zanedbateľné," upozornil.
Na zoznam týchto rizík sa podľa neho postupne dostáva aj fiškálna politika. "Kompenzačné opatrenia zo strany vlád zmierňujúce negatívne vplyvy na domácnosti a podnikateľský sektor sú namieste a sú nenahraditeľné. Musia však byť šité na mieru, cielené a dočasné. Problémom je, že sa tak nedeje. Paušálne riešenia v sebe nesú nemalé riziká pre infláciu," podčiarkol guvernér NBS. Privítal by, ak by opatrenia sprevádzali štrukturálne reformy posilňujúce odolnosť európskej ekonomiky, vrátane zvyšovania energetickej nezávislosti.
V decembri a prvých mesiacoch budúceho roka pôjdu sadzby ECB ešte vyššie, avizoval Kažimír. Nasledujúce týždne ukážu, v koľkých krokoch a v akom tempe. "Už dnes je však možné povedať, že cez neutrálnu sadzbu, bez ohľadu na to, kde ju kto aktuálne vidí, prefičíme ako rozbehnutý vlak. Potrebujeme totiž dostať menovú politiku do tzv. reštriktívneho prostredia aspoň na isté obdobie," dodal.
Európska centrálna banka v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.
"Napriek očakávanému spomaleniu rastu cien v nasledujúcich dvoch rokoch hrozí, že inflácia ostane nad našim cieľom. To nie je akceptovateľné a my potrebujeme konať. Dôsledne," zdôraznil Kažimír.
Nebude to podľa neho jednoduché, keďže riziko recesie v eurozóne je čoraz väčšie a pretrváva neistota na finančných trhoch. Vyzdvihol, že trh práce zatiaľ ostáva odolný, ešte sa však len uvidí, ako dlho to vydrží.
Problémom podľa Kažimíra je, že inflačné riziká sa rozširujú a udomácňujú. "Zatiaľ čo dnes je rast cien ťahaný predovšetkým cenami energií a potravín, postupne sa k nim pridávajú ďalšie a ďalšie položky. Riziká pre infláciu sú jednoznačne smerom nahor a nie sú zanedbateľné," upozornil.
Na zoznam týchto rizík sa podľa neho postupne dostáva aj fiškálna politika. "Kompenzačné opatrenia zo strany vlád zmierňujúce negatívne vplyvy na domácnosti a podnikateľský sektor sú namieste a sú nenahraditeľné. Musia však byť šité na mieru, cielené a dočasné. Problémom je, že sa tak nedeje. Paušálne riešenia v sebe nesú nemalé riziká pre infláciu," podčiarkol guvernér NBS. Privítal by, ak by opatrenia sprevádzali štrukturálne reformy posilňujúce odolnosť európskej ekonomiky, vrátane zvyšovania energetickej nezávislosti.
V decembri a prvých mesiacoch budúceho roka pôjdu sadzby ECB ešte vyššie, avizoval Kažimír. Nasledujúce týždne ukážu, v koľkých krokoch a v akom tempe. "Už dnes je však možné povedať, že cez neutrálnu sadzbu, bez ohľadu na to, kde ju kto aktuálne vidí, prefičíme ako rozbehnutý vlak. Potrebujeme totiž dostať menovú politiku do tzv. reštriktívneho prostredia aspoň na isté obdobie," dodal.
