Bratislava 18. marca (TASR) - Na jednej strane dáva vláda samosprávam menej peňazí, na druhej strane ich tlačí do toho, aby zdvíhali svoje vlastné dane a poplatky. Nenechá ich ani poriadne rozhodovať o využití eurofondov, čoho výsledkom je ich slabé čerpanie. Situácia vo financovaní samospráv tak nie je dlhodobo udržateľná, upozornili v utorok predstavitelia opozičného KDH.

"Predstavitelia tejto vládnej koalície nechcú mať silné regióny. Chcú mať silný štát. Chcú mať regióny, ktoré natrčia voči štátu ruku a budú s prosíkom chodiť na jednotlivé ministerstvá, za jednotlivými predstaviteľmi tohto štátu, ministrami, predsedami strán, aby im pomohli, aby im dali, aby ich mali ako lokajov," vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.

Táto situácia sa podľa neho musí zmeniť. "Musíme mať silného občana, silnú obec, silné rodiny, silné mesta, silné regióny. Iba vtedy môžeme povedať, že bude aj silný štát," zhodnotil Majerský.

Poslanec Národnej rady (NR) SR za KDH Jozef Hajko poukázal na to, že obce dostanú tento rok z podielových daní o 400 miliónov eur menej ako vlani. "Pri tej dnešnej inflácii, pri tých všetkých nových poplatkoch dostanú menej peňazí, aby fungovali," podčiarkol.

Zároveň upozornil, že pre prístup štátu a zvolený spôsob konsolidácie museli samosprávy od minulého roka výrazne zvyšovať svoje dane a poplatky, napríklad daň z nehnuteľností či poplatok za komunálny odpad. "Takže na jednej strane vláda dáva menej obciam, na druhej strane ich tlačí do toho, aby zdvíhali svoje vlastné dane a svoje vlastné poplatky. Tam sme sa dnes dostali," konštatoval Hajko s tým, že samosprávy sú nútené na bežnú prevádzku rozpúšťať aj svoje rezervné fondy, ktoré by si mali odkladať na zlé časy.

Kresťanskí demokrati navrhujú viaceré možnosti, ako túto situáciu riešiť. V prvom rade by sa vláda mala zamyslieť nad sebou a začať šetriť na zamestnancoch verejnej správy, prevádzke či majetku. Aj minimalistický scenár by podľa Hajka priniesol rozpočtu úspory v stovkách miliónov eur.

Rovnako by podľa KDH bolo vhodné zmeniť spôsob financovania samospráv a naviazať ho na mix rôznych daní, nie iba daň z príjmov fyzických osôb, ako je tomu v súčasnosti. "Ten daňový mix by mala zostaviť vláda tak, aby obce vedeli, s čím budú môcť počítať tento rok, budúci rok, možno ďalší rok. A potom, keď nastane ďalšia vlna odovzdávania kompetencií samosprávam, to sa týka samozrejme aj eurofondov, tak potom by mal štát zostaviť nový daňový mix," priblížil poslanec.

Hnutie presadzuje aj väčšie zapojenie samospráv do rozhodovanie o eurofondoch. Ako úspešný príklad uviedol Majerský Poľsko, ktoré presunulo na regióny 44 % eurofondov. Na Slovensku je tento podiel aktuálne 19 % a donedávna bol iba 16 %. "Všetci tí, ktorí urobili pokrok, presúvali v rámci decentralizácie eurofondy na regionálne samosprávy," zdôraznil predseda KDH.