Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Galek pripomenul stanovisko rezortu, podľa ktorého nie je možné okamžité odstrihnutie Slovenska od dodávok zemného plyn z Ruska.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) – I keď Slovensko patrí v rámci Európskej únie ku krajinám najzávislejším od ruského zemného plynu, neplánuje za túto surovinu platiť rubľami tak, ako to požaduje ruský prezident Vladimír Putin. Povedal to v pondelok štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek v diskusii organizovanej Slovenským plynárenským a naftovým zväzom (SPNZ) o vplyve konfliktu na Ukrajine na energetickú bezpečnosť Slovenska.
"Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme," povedal Galek. Zmena tejto pozície by podľa neho mohla nastať iba v prípade, ak sa takomto postupe dohodne celá Európska únia a tento postup by bol "nevyhnutný". Dekrét, ktorým ruský prezident platbu v rubľoch nariaďuje, podľa Galeka v súčasnosti skúma Európska komisia. Mohol by totiž porušovať sankcie EÚ. Štátny tajomník si však myslí, že k platbe za zemný plyn v rubľoch nikdy nedôjde.
Firmy medzičasom dostávajú podľa štátneho tajomníka nejasné informácie. Mali by si zriadiť v ruskej banke dva účty, jeden v rubľoch a druhý v dolároch či eurách a zároveň by mali ruského dodávateľa plynu Gazprom splnomocniť k prevodom platby na ruble. "Toto v podstate nie je nič iné ako doteraz," povedal Galek. Gazpromu podľa neho ani doteraz nikto nezakazoval, aby si platby zamenil dodatočne na akúkoľvek inú menu.
Galek pripomenul stanovisko rezortu, podľa ktorého nie je možné okamžité odstrihnutie Slovenska od dodávok zemného plyn z Ruska. Na túto zmenu je podľa neho treba päť rokov, i keď krízový scenár ráta aj s jednoročným termínom. V takom prípade by sa Slovensko nevyhlo určitému obmedzovaniu dodávok.
Poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč upozornil, že spotreba elektrickej energie na Slovensku je približne 30 terawatthodín (TWh) ročne, no plynu viac ako 50 TWh. Tieto údaje by podľa neho mal mať na mysli každý, kto hovorí o možnom rýchlom odpojení sa od ruského plynu.
Náhradou za súčasné dodávky by mohol byť dovoz skvapalneného zemného plynu cez terminály a potrubia z Poľska či z Chorvátska. Kapacita poľského terminálu, ktorý Poliaci vystavali najmä na zabezpečenie vlastnej energetickej bezpečnosti, je však približne na úrovni ročnej spotreby Slovenska a kapacita terminálu v Chorvátsku je približne polovičná. Riešením by boli aj investície do infraštruktúry a vybudovanie ďalších plynovodov. Ide však o časovo a investične náročné investície, ktoré boli pozastavené aj pre plány Európy na odchod od fosílnych palív.
"Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme," povedal Galek. Zmena tejto pozície by podľa neho mohla nastať iba v prípade, ak sa takomto postupe dohodne celá Európska únia a tento postup by bol "nevyhnutný". Dekrét, ktorým ruský prezident platbu v rubľoch nariaďuje, podľa Galeka v súčasnosti skúma Európska komisia. Mohol by totiž porušovať sankcie EÚ. Štátny tajomník si však myslí, že k platbe za zemný plyn v rubľoch nikdy nedôjde.
Firmy medzičasom dostávajú podľa štátneho tajomníka nejasné informácie. Mali by si zriadiť v ruskej banke dva účty, jeden v rubľoch a druhý v dolároch či eurách a zároveň by mali ruského dodávateľa plynu Gazprom splnomocniť k prevodom platby na ruble. "Toto v podstate nie je nič iné ako doteraz," povedal Galek. Gazpromu podľa neho ani doteraz nikto nezakazoval, aby si platby zamenil dodatočne na akúkoľvek inú menu.
Galek pripomenul stanovisko rezortu, podľa ktorého nie je možné okamžité odstrihnutie Slovenska od dodávok zemného plyn z Ruska. Na túto zmenu je podľa neho treba päť rokov, i keď krízový scenár ráta aj s jednoročným termínom. V takom prípade by sa Slovensko nevyhlo určitému obmedzovaniu dodávok.
Poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč upozornil, že spotreba elektrickej energie na Slovensku je približne 30 terawatthodín (TWh) ročne, no plynu viac ako 50 TWh. Tieto údaje by podľa neho mal mať na mysli každý, kto hovorí o možnom rýchlom odpojení sa od ruského plynu.
Náhradou za súčasné dodávky by mohol byť dovoz skvapalneného zemného plynu cez terminály a potrubia z Poľska či z Chorvátska. Kapacita poľského terminálu, ktorý Poliaci vystavali najmä na zabezpečenie vlastnej energetickej bezpečnosti, je však približne na úrovni ročnej spotreby Slovenska a kapacita terminálu v Chorvátsku je približne polovičná. Riešením by boli aj investície do infraštruktúry a vybudovanie ďalších plynovodov. Ide však o časovo a investične náročné investície, ktoré boli pozastavené aj pre plány Európy na odchod od fosílnych palív.
