Prechod do online priestoru má však podľa inštitútu aj negatívne dosahy. Príkladom je online vzdelávanie.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila v roku 2020 aj oblasť technológií. Obmedzenie sociálnych kontaktov spôsobilo, že si ľudia rýchlejšie osvojili nástroje vzdialenej komunikácie a zmenili návyky v používaní ďalších technológií. Pracovné činnosti či stretnutia, o ktorých predtým prevládalo presvedčenie, že ich možno vykonávať iba osobne na pracoviskách, sa presunuli do online priestoru. Pre TASR to uviedol Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KINIT).
"Navyše, ľudia v tomto priestore majú tendenciu zostávať aj v obdobiach, kedy je pandemická situácia lepšia, pretože si uvedomujú niektoré výhody online nástrojov," dodal inštitút. Na tento trend reagujú podľa neho aj dodávatelia komunikačných technológií a investujú do inovácií svojich nástrojov na podporu vzdialenej práce viac prostriedkov ako pred pandémiou.
Prechod do online priestoru má však podľa inštitútu aj negatívne dosahy. Príkladom je online vzdelávanie, ktoré trpí zníženou pozornosťou žiakov a nedostatkom spätnej väzby medzi učiteľmi a žiakmi. Problémom je aj nedostatočný prístup na internet či nepostačujúce počítačové vybavenie niektorých žiakov.
"Keďže trávime viac času online, sme viac vystavení vplyvu netransparentných algoritmov technologických gigantov," dodáva inštitút s tým, že ľudia odovzdávajú aj viac dát o svojom správaní, čím sa zvyšuje vplyv gigantov na ich životy. "Dá sa tak povedať, že pandémia firmy ako Google či Facebook posilnila," spresnil inštitút.
Rizikom je aj samotný prechod z offline do online sveta, pričom mnoho kľúčových diskusií sa podľa inštitútu nestihlo udiať a nie všetci boli pripravení. "Boli sme lační po informáciách okolo COVID-19. Raketovo stúplo množstvo útokov, phishingových kampaní či únikov osobných údajov," priblížil inštitút. Útočníci nešetrili ani zdravotnícke zariadenia.
V roku 2020 pokračoval podľa inštitútu rozvoj umelej inteligencie, hlavne v súvislosti s umelými neurónovými sieťami v oblastiach ako spracovanie prirodzeného jazyka, ale napríklad aj v biológii. Koronakríza zároveň zmenila prístup k rôznym investíciám a rástla popularita tém ako ochrana životného prostredia či podpora stimulov týkajúcich sa výroby zelenej energie.
"Navyše, ľudia v tomto priestore majú tendenciu zostávať aj v obdobiach, kedy je pandemická situácia lepšia, pretože si uvedomujú niektoré výhody online nástrojov," dodal inštitút. Na tento trend reagujú podľa neho aj dodávatelia komunikačných technológií a investujú do inovácií svojich nástrojov na podporu vzdialenej práce viac prostriedkov ako pred pandémiou.
Prechod do online priestoru má však podľa inštitútu aj negatívne dosahy. Príkladom je online vzdelávanie, ktoré trpí zníženou pozornosťou žiakov a nedostatkom spätnej väzby medzi učiteľmi a žiakmi. Problémom je aj nedostatočný prístup na internet či nepostačujúce počítačové vybavenie niektorých žiakov.
"Keďže trávime viac času online, sme viac vystavení vplyvu netransparentných algoritmov technologických gigantov," dodáva inštitút s tým, že ľudia odovzdávajú aj viac dát o svojom správaní, čím sa zvyšuje vplyv gigantov na ich životy. "Dá sa tak povedať, že pandémia firmy ako Google či Facebook posilnila," spresnil inštitút.
Rizikom je aj samotný prechod z offline do online sveta, pričom mnoho kľúčových diskusií sa podľa inštitútu nestihlo udiať a nie všetci boli pripravení. "Boli sme lační po informáciách okolo COVID-19. Raketovo stúplo množstvo útokov, phishingových kampaní či únikov osobných údajov," priblížil inštitút. Útočníci nešetrili ani zdravotnícke zariadenia.
V roku 2020 pokračoval podľa inštitútu rozvoj umelej inteligencie, hlavne v súvislosti s umelými neurónovými sieťami v oblastiach ako spracovanie prirodzeného jazyka, ale napríklad aj v biológii. Koronakríza zároveň zmenila prístup k rôznym investíciám a rástla popularita tém ako ochrana životného prostredia či podpora stimulov týkajúcich sa výroby zelenej energie.