Bratislava 10. decembra (TASR) - Cestná daň bude po novom príjmom štátu a nie kraja. O úprave sadzieb v budúcnosti bude rozhodovať vláda formou nariadenia vlády SR. Samosprávam budú príjmy kompenzované úpravou ich podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Vyplýva to z novely zákona o dani z motorových vozidiel, ktorú dnes podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Prezident tak nevyhovel žiadosti Únie autodopravcov Slovenska a predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša o vrátenie zákona do parlamentu na opätovné prerokovanie. Autodopravcovia argumentovali vyšším zaťažením motorových vozidiel než je v okolitých krajinách a namietali vyššiu daň v prípade starších vozidiel. BSK prostredníctvom svojho predsedu vyčítal novele zákona to, že zavádza centralizáciu výberu dane z motorových vozidiel, hoci podľa doteraz platného právneho stavu bola táto daň vlastným príjmom samosprávnych krajov.

Ako uviedlo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR, prezident v tejto súvislosti posúdil argumenty autora zákona, ktorým bolo Ministerstvo financií SR. Podľa rezortu bolo dôvodom zjednotenia výberu dane zvýšenie právnej istoty podnikateľov, zjednodušenie administrácie a zvýšenie úspešnosti výberu.

Sadzby dane zákon stanovil na v priemere najnižšie sadzby doteraz uplatňované samosprávnymi krajmi. Ekologická prirážka k dani pre staršie vozidlá má podľa rezortu financií za cieľ motivovať obmenu vozového parku a zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.

"Prezident SR zohľadnil pripomienky a argumenty všetkých strán a možnosti, ktoré mu v tejto súvislosti dáva pri vetovaní zákona Ústava SR. Pri rozhodovaní o podpísaní zákona zobral do úvahy aj skutočnosť, že daňová politika je v kompetencii vlády a parlamentu a tie nesú za ňu politickú zodpovednosť," uviedlo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.

Novelu zákona schválili poslanci NR SR 26. novembra. Nová právna úprava sa bude naďalej dotýkať len zdaňovania motorových vozidiel využívaných na podnikanie. Návrh zákona hovorí o zľavách vo výške 25 %, 20 % a 15 %. Zároveň sa má táto daň u 13-ročných a starších áut zvyšovať, a to o 10 % a 20 %.

Pri zdaňovaní sa budú viac zohľadňovať aj ekologickejšie vozidlá, pričom sadzby dane a úľavy najmä pre ekologické vozidlá sú uvedené priamo v zákone. MF tiež navrhlo rozšíriť okruh zákonných oslobodení od dane, ktoré nebudú závisieť od rozhodnutia vyšších územných celkov (VÚC). Ide napríklad o zákonné oslobodenia pre autobusy verejnej dopravy, vozidlá záchrannej zdravotnej služby alebo vozidlá v poľnohospodárskej výrobe.

Podľa súčasnej platnej úpravy je daň z motorových vozidiel príjmom VÚC, ktoré môžu túto daň zaviesť a rozhodujú aj o sadzbách, oslobodeniach alebo zníženiach dane.

Novela zákona o pozemkových úpravách

Zjednodušiť prístup mladých farmárov k nájmu pôdy je cieľom novely zákona o pozemkových úpravách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Dnes ju podpísal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

Ustanovenia novely určujú hornú hranicu prenajímaného pozemku pre mladého poľnohospodára a poľnohospodára spĺňajúceho podmienky malého a mikropodniku na 28 hektárov (ha). Po novom sa má táto hranica výmery zvyšovať úmerne s počtom zamestnancov, a tým motivovať poľnohospodárov, aby zamestnávali viac osôb.

Mladý poľnohospodár a poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého a mikropodniku sa bude podľa novely musieť v nájomnej zmluve zaviazať, že na prenajatej ploche bude uskutočňovať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo že do určitého času dosiahne zaťaženosť živočíšnej výroby na úrovni 0,3 veľkej dobytčej jednotky (VDJ)/ha.

"V súčasnej platnej zákonnej úprave je zakotvené právo na uzatvorenie zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku pôvodnému nájomcovi, ak riadne a včas plní svoje záväzky. Toto právo je potrebné novými odsekmi obmedziť, aby boli vytvorené podmienky aj pre iné subjekty, ktoré nemajú možnosť dostať sa k poľnohospodárskym pozemkom, na ktorých by boli schopní začať alebo rozvinúť svoje podnikateľské zámery," zdôvodnil novelu agrorezort.

Obmedzená dostupnosť poľnohospodárskej pôdy, ktorú majú dlhodobo v prenájme etablované poľnohospodárske podniky, predurčuje podľa MPRV zameranie mladých a malých poľnohospodárov na špecializovanú rastlinnú výrobu, pri ktorej sa dá aj na menších výmerách dosiahnuť ekonomická efektívnosť.

"Na druhej strane je však potrebné v primeranom rozsahu chrániť aj pôvodných nájomcov, ktorým nesmú prijaté opatrenia úplne znemožniť ich podnikanie, a preto je diferencovaný prístup k obmedzeniu prenajatých poľnohospodárskych pozemkov pre pôvodných nájomcov, ktorí majú v nájme 100 až 1000 ha najviac o 5 % a nad 1000 ha najviac o 10 % výmery," zdôraznil rezort pôdohospodárstva.

Podstatná časť pôdy na Slovensku je pri obhospodarovaní podľa šéfa MPRV SR Ľubomíra Jahnátka (nominant Smeru-SD) v rukách veľkých poľnohospodárskych podnikov. Tie sa však zaoberajú predovšetkým tzv. ekonomicky únosnou produkciou, najmä v oblasti rastlinnej výroby - výrobou hustosiatych obilnín a energetických plodín.

"Nám do trhových fondov však chýbajú špeciality, ako je ovocie, zelenina. Máme tiež veľmi nízky podiel živočíšnej výroby. Rozhodli sme sa preto hľadať nejaký model, ktorý by trochu pozíciu vyrovnal. Prišli sme s myšlienkou podpory mladých a malých poľnohospodárov, ktorí na to, aby vôbec mohli začať podnikať, musia sa dostať k pôde. Takíto poľnohospodári by sa mali v podnikaní zamerať hlavne na produkciu ovocia, zeleniny a na živočíšnu výrobu," zdôvodnil novelu Jahnátek.

Zriadenie Centrálneho registra pohľadávok štátu

Lepšie zadefinovanie povinnosti správcov pri vymáhaní pohľadávok štátu, zavedenie osobitnej evidencie pohľadávok po lehote ich splatnosti, ako aj zriadenie Centrálneho registra pohľadávok štátu. Takéto zmeny prinesie zákon o pohľadávkach štátu, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

"Jednou z možností znižovania deficitu je konsolidácia pohľadávok štátu po lehote splatnosti, teda zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu efektívnejšou správou pohľadávok štátu a úsporou prostriedkov štátneho rozpočtu pri nakladaní s týmto špecifickým majetkom štátu," vysvetlilo ministerstvo financií.

Cieľom zákona je preto definovať povinnosti správcov pri vymáhaní pohľadávok tak, aby sa nepremlčali, alebo nezaniklo právo na ich úspešné vymoženie. Právna norma sa týka pohľadávok, ktoré nemajú špeciálny režim vymáhania, teda pohľadávok zo zmlúv, zo správneho konania, služobného, pracovného alebo obdobného pomeru či z náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia.

Taktiež sa na úrovni jednotlivých správcov bude viesť osobitná evidencia pohľadávok štátu po lehote ich splatnosti, zriadi sa aj Centrálny register pohľadávok štátu po lehote splatnosti. V ňom majú správcovia zverejňovať dlžníkov a uvádzať výšku pohľadávky štátu. Tento register bude verejne prístupný a spravovať ho bude rezort financií.

Úlohu konsolidácie pohľadávok štátu bude plniť právnická osoba so 100-% majetkovou účasťou štátu, v ktorej sa bude koncentrovať vymáhanie pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Takýmto subjektom môže byť napríklad Slovenská konsolidačná, na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymáhania.

"Ak by dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatil, tento špecializovaný subjekt by vymáhal pohľadávky štátu v exekučnom konaní. Ak by neexistoval exekučný titul, špecializovaný subjekt by bol oprávnený uplatňovať pohľadávky pred súdmi a inými orgánmi," avizoval rezort financií.

Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu

Ak sa finančná inštitúcia ocitne v problémoch, straty budú po novom ako prví znášať akcionári a veritelia bánk. Vyplýva to zo zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Cieľom zákona je zaviesť do praxe spôsob riešenia situácií, keď sa banky alebo obchodníci s cennými papiermi dostanú do finančných problémov. Predloženým postupom sa má zabrániť otrasom na finančných trhoch a zabezpečí sa kontinuita základných finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie.

Systém krízového manažmentu bude pozostávať z troch fáz. V prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon ustanovuje povinnosti finančných inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa určí spôsob a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. "V druhej fáze zákon stanovuje možnosť intervencie tak, aby sa vyriešila situácia finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov," priblížilo ministerstvo financií.

Tretia etapa hovorí o tom, ako sa budú uplatňovať zákonom vymedzené krízové opatrenia v prípade, ak je nevyhnutné zachrániť upadajúcu spoločnosť a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitúcie v primeranom čase.

Zároveň má vzniknúť nový Národný fond pre riešenie krízových situácií, do ktorého budú prispievať banky a obchodníci s cennými papiermi a z ktorého budú následne financované prípadné riešenia ich krízových situácií.

Vznikne tiež Rada pre riešenie krízových situácií, ktorá bude rozhodovať o opatreniach a vykonávať právomoci na riešenie krízových situácií vybraných finančných inštitúcií.

Rámec pre takýto systém krízového riadenia a prevencie bol vypracovaný na úrovni Európskej únie a má byť zapracovaný do legislatívy všetkých členských štátov. Zákonom sa teda implementuje do slovenskej legislatívy eurosmernica o krízovom manažmente. Tá je súčasťou širšieho rámca pravidiel, ktorým sa stanovuje jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností, vrátane vzniku jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Súbor týchto opatrení je podľa rezortu financií odpoveďou na nedávne otrasy spôsobené finančnou krízou, ktorá odkryla rozsiahle riziká na finančnom trhu a nedostatky vo fungovaní finančných inštitúcií. "Silná vzájomná prepojenosť subjektov totiž vytvára pri ich zlyhaní hrozbu vzniku systémovej krízy, ktorej negatívne dôsledky sa následne prenášajú aj na reálnu ekonomiku," dodalo MF SR.

Odpočítateľná položka bude vo výške 380 eur mesačne

Od budúceho roka budú mať ľudia, ktorí zarobia maximálne 570 eur mesačne, nárok na odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na zdravotné odvody. Ľudia s vyššími príjmami majú platiť odvody rovnako ako doteraz. Zmenu prináša novela zákona o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Odpočítateľná položka bude vo výške 380 eur mesačne, respektíve 4560 eur ročne. S rastom príjmu o jedno euro klesne suma odpočítateľnej položky o dve eurá. Človek, ktorého mzda bude vo výške 450 eur mesačne, tak napríklad zaplatí na zdravotných odvodoch 8,40 eura namiesto súčasných 18 eur. Odvody klesnú aj zamestnávateľovi. Ten totiž namiesto súčasných 45 eur po zavedení odpočítateľnej položky zaplatí za zamestnanca 21 eur.

Na určenie jej výšky sa budú posudzovať všetky príjmy zo zárobkovej činnosti. Mesačné uplatňovanie tejto úľavy bude možné len pre zamestnancov bez súbehu príjmov. OOP sa bude uplatňovať len na príjmy zo zamestnania a nebude môcť prekročiť sumu zárobku z klasického pracovného pomeru.

Zamestnanec, ktorý si bude chcieť uplatniť odpočítateľnú položku, bude musieť o tom zamestnávateľa informovať. V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy sa má zvýšiť sadzba za poistencov štátu, čím sa má zdravotným poisťovniam vykompenzovať výpadok príjmov. Platba za poistencov štátu bude vo výške 4,16 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnancovi sa nárok na odvodovú úľavu nebude znižovať o obdobia, keď nemal príjem pre uplatnenie OOP z toho dôvodu, že napríklad poberal nemocenské, materské či ošetrovné.

Taktiež sa zavádza nová vykazovacia povinnosť pre zamestnávateľov pri zamestnancoch, ktorí budú mať nárok na OOP. Firmy budú musieť nahlásiť týchto zamestnancov zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní.

V budúcom roku po zvýšení minimálnej mzdy na 380 eur mesačne a zavedení odpočítateľnej položky by mal čistý zárobok týchto zamestnancov na Slovensku vzrásť o 32 eur. Opatrenie sa má dotknúť viac ako pol milióna zamestnancov. Vláda si od tejto reformy sľubuje najmä zvýšenie zamestnanosti.

Udeľovanie sankcií za porušenie práv spotrebiteľov

Udeľovanie sankcií za porušenie práv spotrebiteľov či inšpekcie pod skrytou identitou - takéto nové právomoci bude mať od budúceho roka Národná banka Slovenska (NBS). Vyplýva to z návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý dnes podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť zvýšenie ochrany spotrebiteľa, a to rozšírením pôsobnosti NBS pri dohľade nad finančným trhom. "Navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa týka verejnoprávnych vzťahov, teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančného trhu a ich klientmi, vrátane finančných spotrebiteľov," zdôvodnil rezort financií v predkladacej správe k návrhu zákona.

Po novom tak kontrolóri NBS budú môcť vykonávať kontrolu vo finančnej inštitúcii pod skrytou identitou. "Účelom takto vykonávaného dohľadu na mieste je preveriť, či si dohliadaný subjekt finančného trhu plní voči klientom všetky povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a či nie sú poškodzované práva finančných spotrebiteľov," zdôvodnilo MF SR. Títo poverení ľudia budú môcť počas inšpekcií vyhotovovať fotografie, videá alebo zvukové záznamy, ktoré majú slúžiť na zdokumentovanie kontroly.

Zavedú sa aj sankcie, ktoré bude môcť NBS udeľovať za porušenie spotrebiteľských práv. "Navrhuje sa zaviesť blokové konanie ako zjednodušená forma zaplatenia sankcie za drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby," uvádza sa v návrhu zákona.

Návrh počíta tiež so zavedením osobitných sankcií, ktoré bude NBS oprávnená ukladať za nedostatky v oblasti ochrany spotrebiteľov. Medzi takéto bude napríklad patriť porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík, zákazu poskytovať alebo sprostredkúvať finančnú službu, pri ktorej kontrolóri odhalili nedostatky.

Novou formou sankcií budú aj prirážky k ročným príspevkom, ktoré majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov NBS na výkon ochrany finančných spotrebiteľov. "Navrhované osobitné prirážky k ročným príspevkom sa budú platiť popri ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu," uvádza sa v návrhu zákona.

Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2015.