Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zamestnávatelia by zamestnancom mohli preplácať 55 % z hodnoty športových poukazov, čo by pri maximálnej výške poukazu 500 eur predstavovalo až 275 eur.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) – Združenie firiem s viac ako 500 zamestnancami Klub 500 nesúhlasí s návrhom zákona z dielne SNS o zavedení športových poukazov, ktorý by čiastočne preniesol náklady na financovanie mládežníckeho športu na firmy. Hoci návrh hovorí o dobrovoľných príspevkoch zamestnávateľov, podnikatelia sa obávajú, že pozmeňovacím návrhom budú športové poukazy pre zamestnávateľov povinné, uviedol v stredu Klub 500.
Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora vládny návrh o zavedení športových poukazov pre deti a mládež do 17 rokov, o ktorom bude parlament rokovať na svojej júnovej schôdzi, zásadne mení model financovania športu a mládeže. Prenáša totiž záťaž financovania športovania mládeže zo štátu na firmy.
Zamestnávatelia by zamestnancom mohli preplácať 55 % z hodnoty športových poukazov, čo by pri maximálnej výške poukazu 500 eur predstavovalo až 275 eur. "Veľká časť podnikov už dnes prispieva svojim zamestnancom na športové aktivity. Vedenie detí k športu by však malo zostať úlohou, ale i nákladom štátu. V čase rekordného výberu daní je na to rozhodne priestor," podotkol Gregor, podľa ktorého nie je dôvod, aby firmy obligatórne financovali akékoľvek mimopracovné aktivity osôb, ktoré nie sú ich zamestnancami.
Podľa Klubu 500 by sa mohli ročné náklady na športové poukazy vyšplhať až na 200 miliónov eur. V kombinácii s rekreačnými poukazmi a s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením by to znížilo konkurencieschopnosť firiem a znížilo objem financií na prípadné inovácie. "Športové poukazy so sebou prinesú aj ďalšiu administratívnu záťaž. Posledné skúsenosti s rekreačnými poukazmi ukazujú, že to prináša podnikom veľa problémov," upozornil Gregor.
Navyše podľa Klubu 500 v tomto roku začínajú priemyselné podniky pociťovať nedostatok zákaziek a zároveň dochádza k poklesu koncových cien pri produktoch, ktoré sú vyrábané na Slovensku. "V dôsledku toho budú podniky považovať za veľmi veľký úspech, ak budú naplnené obchodné a finančné plány, ktoré boli prijaté v podnikoch na rok 2019," dodal Gregor.
Vláda, ak chce zabezpečiť podmienky na zotrvanie investícií a príchod ďalších, by, naopak, mala vytvárať priestor na dlhodobé posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a ďalších sektorov, ktoré sa podieľajú na napĺňaní štátneho rozpočtu, upozornili zamestnávatelia.
Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora vládny návrh o zavedení športových poukazov pre deti a mládež do 17 rokov, o ktorom bude parlament rokovať na svojej júnovej schôdzi, zásadne mení model financovania športu a mládeže. Prenáša totiž záťaž financovania športovania mládeže zo štátu na firmy.
Zamestnávatelia by zamestnancom mohli preplácať 55 % z hodnoty športových poukazov, čo by pri maximálnej výške poukazu 500 eur predstavovalo až 275 eur. "Veľká časť podnikov už dnes prispieva svojim zamestnancom na športové aktivity. Vedenie detí k športu by však malo zostať úlohou, ale i nákladom štátu. V čase rekordného výberu daní je na to rozhodne priestor," podotkol Gregor, podľa ktorého nie je dôvod, aby firmy obligatórne financovali akékoľvek mimopracovné aktivity osôb, ktoré nie sú ich zamestnancami.
Podľa Klubu 500 by sa mohli ročné náklady na športové poukazy vyšplhať až na 200 miliónov eur. V kombinácii s rekreačnými poukazmi a s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením by to znížilo konkurencieschopnosť firiem a znížilo objem financií na prípadné inovácie. "Športové poukazy so sebou prinesú aj ďalšiu administratívnu záťaž. Posledné skúsenosti s rekreačnými poukazmi ukazujú, že to prináša podnikom veľa problémov," upozornil Gregor.
Navyše podľa Klubu 500 v tomto roku začínajú priemyselné podniky pociťovať nedostatok zákaziek a zároveň dochádza k poklesu koncových cien pri produktoch, ktoré sú vyrábané na Slovensku. "V dôsledku toho budú podniky považovať za veľmi veľký úspech, ak budú naplnené obchodné a finančné plány, ktoré boli prijaté v podnikoch na rok 2019," dodal Gregor.
Vláda, ak chce zabezpečiť podmienky na zotrvanie investícií a príchod ďalších, by, naopak, mala vytvárať priestor na dlhodobé posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a ďalších sektorov, ktoré sa podieľajú na napĺňaní štátneho rozpočtu, upozornili zamestnávatelia.
