Bratislava 3. júla (TASR) - Klub 500 víta navrhované zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, a tým zníženie daňovej povinnosti u ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. Trvá však na tom, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvýšila až na úroveň minimálnej mzdy. Zamestnanci by z toho mali oveľa väčší finančný prospech a minimálna mzda by prestala byť nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu. Píše sa v stanovisku, ktoré TASR poskytol Klub 500.

Podľa neho je však na čase pozrieť sa aj na systém financovania samospráv, ktoré sú primárne financované práve z daní fyzických osôb.

Klub už viackrát poukazoval na to, že zvyšovanie minimálnej mzdy za súčasných podmienok vôbec nerieši situáciu nízkopríjmových skupín. Vo vyspelých západných ekonomikách sú pritom ľudia s minimálnymi príjmami oslobodení od daní.

Na Slovensku je systém nastavený tak, že z rastu minimálnej mzdy výrazne profituje štát. Z celkového zvýšenia osobných nákladov zamestnanca a zamestnávateľa si totiž štát zoberie 48 % a zamestnancovi zostane 52 %.

"Ak by bola výška minimálnej mzdy totožná s výškou nezdaniteľnej časti základu dane, bolo by to systémovejšie a spravodlivejšie riešenie. A to ako voči zamestnancom, ktorí by výraznejšie pocítili rast čistých príjmov, tak aj voči zamestnávateľom," vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Klub 500 si uvedomuje, že príjmy z daní majú vplyv aj na rozpočet miest a obcí Slovenska, ktoré sú primárne z týchto prostriedkov financované. Za posledných 13 rokov posunula vláda cez daň z príjmov fyzických osôb obciam približne 30 miliárd eur. Náklady obcí boli približne 28 miliárd. Viac než 2 miliardy eur obciam teda zostávajú ako rezerva. Okrem toho samosprávy vyberajú tiež daň z nehnuteľností, ktorá je ďalším významným príjmom miest a obcí. "V súčasnom systéme financovania miest a obcí Slovenska vidíme rezervy a touto cestou chceme otvoriť diskusiu ohľadom nastavenia spravodlivého a udržateľného systému," dodáva výkonný riaditeľ.