Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie, poslanci prelomili veto prezidentky SR pri novele zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Autor TASR
Bratislava 3. decembra (TASR) - Novela zákona o envirozáťažiach je bezprecedentný útok na súkromné vlastníctvo hraničiaci so znárodnením. Uviedli to zamestnávatelia združení v Klube 500 v reakcii na opätovné schválenie novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Zamestnávatelia združení v Klube 500 sú presvedčení, že princípy, na ktorých novelizovaný zákon o envirozáťažiach stojí, sú v príkrom rozpore s Ústavou SR a budú v tejto veci iniciovať podanie na Ústavný súd SR.
Klub 500 je rozčarovaný z konania poslancov Národnej rady SR, ktorí nerešpektovali dokonca ani výhrady prezidentky a zákon o envirozáťažiach opätovne schválili bez toho, aby o ňom prebehla rozsiahla odborná diskusia. Potrestá to nielen podniky, ktoré znečistenie nespôsobili, ale predovšetkým ich zamestnancov.
Podľa Klubu 500 existuje mnoho environmentálnych záťaží, pri ktorých je úradne rozhodnuté, že za likvidáciu týchto záťaží je zodpovedný štát (ako povinná osoba) a je nemysliteľné, aby sa táto zodpovednosť prenášala na súčasných vlastníkov pozemkov.
"Schválenie novely zákona v tomto znení a prelomenie veta prezidentky bez akejkoľvek odbornej diskusie považujeme nielen za neférové, ale priam za aroganciu moci. Štát vyslovene trestá podniky, ktoré za envirozáťaže z minulosti absolútne nemôžu. Prenesenie zodpovednosti je z nášho pohľadu nielen že protiústavné, no v konečnom dôsledku pre fabriky doslova likvidačné a množstvo ľudí tak skončí bez práce," zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie, poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok prelomili veto prezidentky SR pri novele zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Zmeny podľa autorov novely reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
Zamestnávatelia združení v Klube 500 sú presvedčení, že princípy, na ktorých novelizovaný zákon o envirozáťažiach stojí, sú v príkrom rozpore s Ústavou SR a budú v tejto veci iniciovať podanie na Ústavný súd SR.
Klub 500 je rozčarovaný z konania poslancov Národnej rady SR, ktorí nerešpektovali dokonca ani výhrady prezidentky a zákon o envirozáťažiach opätovne schválili bez toho, aby o ňom prebehla rozsiahla odborná diskusia. Potrestá to nielen podniky, ktoré znečistenie nespôsobili, ale predovšetkým ich zamestnancov.
Podľa Klubu 500 existuje mnoho environmentálnych záťaží, pri ktorých je úradne rozhodnuté, že za likvidáciu týchto záťaží je zodpovedný štát (ako povinná osoba) a je nemysliteľné, aby sa táto zodpovednosť prenášala na súčasných vlastníkov pozemkov.
"Schválenie novely zákona v tomto znení a prelomenie veta prezidentky bez akejkoľvek odbornej diskusie považujeme nielen za neférové, ale priam za aroganciu moci. Štát vyslovene trestá podniky, ktoré za envirozáťaže z minulosti absolútne nemôžu. Prenesenie zodpovednosti je z nášho pohľadu nielen že protiústavné, no v konečnom dôsledku pre fabriky doslova likvidačné a množstvo ľudí tak skončí bez práce," zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie, poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok prelomili veto prezidentky SR pri novele zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Zmeny podľa autorov novely reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
