Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Klub 500 tiež vyzval vládu, aby predĺžila obdobie prvej pomoci pre podnikateľov do konca roka 2021 a znížila minimálnu hranicu pomoci na pokles tržieb od desiatich percent.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Slovenský priemysel čelí po odznení druhej vlny pandémie kríze, ktorá ho môže pripraviť o konkurencieschopnosť. V stredu na to upozornilo združenie zamestnávateľov s viac ako 500 zamestnancami Klub 500. Podnikatelia žiadajú vládu, aby znížila koncové ceny elektriny pre podniky, upustila od zvyšovania daní a odvodov a predĺžila možnosť čerpania štátnej pomoci do konca roka 2021.
„Klub 500 vyzýva vládu, aby prijala opatrenia, ktoré pomôžu postaviť koronakrízou zdecimované odvetvia slovenského priemyslu na nohy,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, podľa ktorého pre pandémiu a s ňou spojené obmedzenia vyčerpali podniky všetky rezervy. „Situáciu navyše skomplikovali raketovo zvyšujúce sa ceny vstupných surovín, drahá elektrina, ktorá prevyšuje ceny aj o 60 % v porovnaní so zahraničím, no i vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ uviedol Gregor. Podľa Klubu 500 sú mnohé firmy podkapitalizované a prestávajú byť konkurencieschopné.
Ceny vstupov podľa Klubu 500 rastú v mnohých prípadoch závratnou rýchlosťou. U niektorých komodít používaných v chemickom priemysle stúpli ceny v porovnaní s októbrom minulého roka až o 450 %, dopravné náklady do a zo zahraničia zdraželi o desiatky až stovky percent a navyše nie sú k dispozícii ani voľné kapacity na dopravu vstupov napríklad z Číny. Zvýšili sa aj náklady na pracovnú silu, služby, stavebné materiály, obaly, drevo či kovy. Tento rast však ani podľa Gregora zďaleka nekopíruje predajné ceny výrobkov. „Začína sa roztáčať cenová špirála a niektorí slovenskí výrobcovia hlásia, že už museli obmedziť výrobu tých produktov, s ktorými nedokázali cenovo konkurovať zahraničiu,“ upozornil Gregor.
Pre slovenský priemysel sú jedným z najväčších problémov koncové ceny za elektrinu. Tie sú v porovnaní so zahraničnou konkurenciou vyššie niekedy aj o 60 %. Zároveň rastú aj ceny emisných povoleniek. Za posledné roky vzrástla ich cena za tonu viac ako desaťnásobne. Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov však klesá, pričom v zahraničí sa deje presný opak. Klub 500 preto požiadal vládu, aby urýchlene riešila vysoké koncové ceny elektriny pre priemysel. Podľa podnikateľov je neprijateľné, ak štát prostriedky z predaja emisných povoleniek, ktoré sú v zmysle pravidiel EÚ určené na konkurencieschopnosť priemyslu a kompenzácie vysokých cien elektriny, neuvoľní na tento účel.
Klub 500 tiež vyzval vládu, aby predĺžila obdobie prvej pomoci pre podnikateľov do konca roka 2021 a znížila minimálnu hranicu pomoci na pokles tržieb od desiatich percent. „Zároveň, v záujme ozdravenia ekonomiky a pracovného trhu, apelujeme na členov koalície, aby neprijímali také návrhy daňovej reformy, ktoré spôsobia len ďalší rast daňovo-odvodového zaťaženia a v niektorých prípadoch aj rozvrat verejných financií,“ dodal Gregor. Vláda by podľa podnikateľov mala ísť cestou nižších daní a odvodov a úspory by mali hľadať v prebujnenej štátnej, verejnej správe a miestnej a územnej samospráve. Len tak sa podľa podnikateľov podarí ozdraviť a odťažiť slovenský priemysel.
„Klub 500 vyzýva vládu, aby prijala opatrenia, ktoré pomôžu postaviť koronakrízou zdecimované odvetvia slovenského priemyslu na nohy,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, podľa ktorého pre pandémiu a s ňou spojené obmedzenia vyčerpali podniky všetky rezervy. „Situáciu navyše skomplikovali raketovo zvyšujúce sa ceny vstupných surovín, drahá elektrina, ktorá prevyšuje ceny aj o 60 % v porovnaní so zahraničím, no i vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ uviedol Gregor. Podľa Klubu 500 sú mnohé firmy podkapitalizované a prestávajú byť konkurencieschopné.
Ceny vstupov podľa Klubu 500 rastú v mnohých prípadoch závratnou rýchlosťou. U niektorých komodít používaných v chemickom priemysle stúpli ceny v porovnaní s októbrom minulého roka až o 450 %, dopravné náklady do a zo zahraničia zdraželi o desiatky až stovky percent a navyše nie sú k dispozícii ani voľné kapacity na dopravu vstupov napríklad z Číny. Zvýšili sa aj náklady na pracovnú silu, služby, stavebné materiály, obaly, drevo či kovy. Tento rast však ani podľa Gregora zďaleka nekopíruje predajné ceny výrobkov. „Začína sa roztáčať cenová špirála a niektorí slovenskí výrobcovia hlásia, že už museli obmedziť výrobu tých produktov, s ktorými nedokázali cenovo konkurovať zahraničiu,“ upozornil Gregor.
Pre slovenský priemysel sú jedným z najväčších problémov koncové ceny za elektrinu. Tie sú v porovnaní so zahraničnou konkurenciou vyššie niekedy aj o 60 %. Zároveň rastú aj ceny emisných povoleniek. Za posledné roky vzrástla ich cena za tonu viac ako desaťnásobne. Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov však klesá, pričom v zahraničí sa deje presný opak. Klub 500 preto požiadal vládu, aby urýchlene riešila vysoké koncové ceny elektriny pre priemysel. Podľa podnikateľov je neprijateľné, ak štát prostriedky z predaja emisných povoleniek, ktoré sú v zmysle pravidiel EÚ určené na konkurencieschopnosť priemyslu a kompenzácie vysokých cien elektriny, neuvoľní na tento účel.
Klub 500 tiež vyzval vládu, aby predĺžila obdobie prvej pomoci pre podnikateľov do konca roka 2021 a znížila minimálnu hranicu pomoci na pokles tržieb od desiatich percent. „Zároveň, v záujme ozdravenia ekonomiky a pracovného trhu, apelujeme na členov koalície, aby neprijímali také návrhy daňovej reformy, ktoré spôsobia len ďalší rast daňovo-odvodového zaťaženia a v niektorých prípadoch aj rozvrat verejných financií,“ dodal Gregor. Vláda by podľa podnikateľov mala ísť cestou nižších daní a odvodov a úspory by mali hľadať v prebujnenej štátnej, verejnej správe a miestnej a územnej samospráve. Len tak sa podľa podnikateľov podarí ozdraviť a odťažiť slovenský priemysel.
