Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viaceré slovenské regióny patrili v minulých storočiach k priemyselne vyspelým, no v súčasnosti trpia vysokou mierou nezamestnanosti.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Bohatší západ a chudobnejší východ. Takéto regionálne rozdiely boli na Slovensku aj v minulosti. V období, keď bolo Slovensko súčasťou Uhorska aj Československa platilo, že kľúčom k rozvoju bolo budovanie infraštruktúry. Povedal to pre TASR Roman Holec z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). "Bolo to budovanie ciest, železníc, splavňovanie riek, neskôr letecká dostupnosť. Potom mohla prísť industrializácia a ďalší ekonomický rozvoj," priblížil historik.
Rozvoju priemyslu, a tým aj väčšej prosperite regiónov na Slovensku, prospelo vybudovanie košicko-bohumínskej železnice, ktorú dokončili v roku 1872. Po jej otvorení podľa Holeca viaceré mestá, ktoré predtým nič neznamenali, išli prudko nahor. Príkladom boli mestá Poprad, Ružomberok, Liptovský Mikuláš alebo Žilina. "Železnica im sprístupnila české, moravské i nemecké trhy, a preto tam vznikali, aj s podporou zahraničného kapitálu, veľké podniky ako ružomberská textilka, celulózky, žilinské prevádzky na výrobu umelých hnojív či elektrotechniky alebo železničné dielne vo Vrútkach," vysvetlil historik.
Viaceré slovenské regióny patrili v minulých storočiach k priemyselne vyspelým, no v súčasnosti trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Napríklad juh Slovenska s mestami ako Rimavská Sobota alebo Lučenec, ktorý mal na konci 19. storočia najlepšie perspektívy rozvoja v Uhorsku.
"Tamojšia silikátová báza mala veľkú perspektívu a všestrannosť využitia. Lučenec sa navyše nachádzal na železničnej trase do Budapešti a aj vďaka tomu sa mesto dynamicky rozvíjalo. Rok 1918 všetko zmenil a Lučenec už nikdy nenadviazal na parametre, ktoré mal v období Uhorska," konštatoval Holec a dodal, že na to, aby tento región znovu prosperoval, by bolo potrebné obnoviť staré väzby z tých čias - prepojenia na Budapešť a na podniky v severnom Maďarsku.
Aj na príklade Gemera a ďalších regiónov na východe Slovenska vidno, že infraštruktúra ostala kľúčová aj v súčasnosti. Bez nej sa do týchto oblastí nedostanú investori a nové priemyselné odvetvia. "Pokiaľ nebude východné Slovensko lepšie spojené s centrom cestami a železnicami, tak je to všetko len virtuálna realita a rozdiely sa nezmenšia. To isté sa týka spojenia s ďalšími regiónmi v strednej Európe," uzavrel historik.
Rozvoju priemyslu, a tým aj väčšej prosperite regiónov na Slovensku, prospelo vybudovanie košicko-bohumínskej železnice, ktorú dokončili v roku 1872. Po jej otvorení podľa Holeca viaceré mestá, ktoré predtým nič neznamenali, išli prudko nahor. Príkladom boli mestá Poprad, Ružomberok, Liptovský Mikuláš alebo Žilina. "Železnica im sprístupnila české, moravské i nemecké trhy, a preto tam vznikali, aj s podporou zahraničného kapitálu, veľké podniky ako ružomberská textilka, celulózky, žilinské prevádzky na výrobu umelých hnojív či elektrotechniky alebo železničné dielne vo Vrútkach," vysvetlil historik.
Viaceré slovenské regióny patrili v minulých storočiach k priemyselne vyspelým, no v súčasnosti trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Napríklad juh Slovenska s mestami ako Rimavská Sobota alebo Lučenec, ktorý mal na konci 19. storočia najlepšie perspektívy rozvoja v Uhorsku.
"Tamojšia silikátová báza mala veľkú perspektívu a všestrannosť využitia. Lučenec sa navyše nachádzal na železničnej trase do Budapešti a aj vďaka tomu sa mesto dynamicky rozvíjalo. Rok 1918 všetko zmenil a Lučenec už nikdy nenadviazal na parametre, ktoré mal v období Uhorska," konštatoval Holec a dodal, že na to, aby tento región znovu prosperoval, by bolo potrebné obnoviť staré väzby z tých čias - prepojenia na Budapešť a na podniky v severnom Maďarsku.
Aj na príklade Gemera a ďalších regiónov na východe Slovenska vidno, že infraštruktúra ostala kľúčová aj v súčasnosti. Bez nej sa do týchto oblastí nedostanú investori a nové priemyselné odvetvia. "Pokiaľ nebude východné Slovensko lepšie spojené s centrom cestami a železnicami, tak je to všetko len virtuálna realita a rozdiely sa nezmenšia. To isté sa týka spojenia s ďalšími regiónmi v strednej Európe," uzavrel historik.
