Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie ECB je v súlade s očakávaniami expertov. Peniaze v eurozóne sú prinajmenšom pre banky najlacnejšie od zavedenia eura v roku 1999.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 2. augusta (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) ponechala svoj kľúčový úrok na rekordnom minime 0,75 %.
Rada guvernérov nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostala na nule, ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá zostala na úrovni 1,50 %.
Rozhodnutie ECB je v súlade s očakávaniami expertov. Máloktorí ekonómovia aj napriek eskalácii európskej dlhovej krízy počítali s ďalším znížením úrokových sadzieb, keďže ECB v júli znížila úroky na historické minimum. To znamená, že peniaze v eurozóne sú prinajmenšom pre banky najlacnejšie od zavedenia eura v roku 1999.
Niekoľko dní sa však už na trhoch špekuluje, že ECB bude vo veľkom nakupovať dlhopisy krízou ohrozených krajín eurozóny, ako sú Španielsko a Taliansko. Prezident ECB Mario Draghi totiž minulý týždeň vyhlásil, že banka urobí všetko pre záchranu eura.
Uvažuje sa tiež o spoločnej akcii ECB a jedného z európskych stabilizačných fondov - Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) alebo jeho nástupcu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). ECB môže nakupovať dlhopisy na sekundárnom trhu, stabilizačné fondy ich však môžu kupovať priamo od štátov. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung by Draghi mohol takýto plán predstaviť na dnešnej tlačovej konferencii.
V rámci Rady guvernérov sa však vyformoval odpor voči opätovnému spusteniu programu výkupu dlhopisov. Podľa talianskeho denníka La Repubblica je proti radikálnym opatreniam minimálne 7 z 23 členov Rady guvernérov ECB.
Rada guvernérov nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostala na nule, ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá zostala na úrovni 1,50 %.
Rozhodnutie ECB je v súlade s očakávaniami expertov. Máloktorí ekonómovia aj napriek eskalácii európskej dlhovej krízy počítali s ďalším znížením úrokových sadzieb, keďže ECB v júli znížila úroky na historické minimum. To znamená, že peniaze v eurozóne sú prinajmenšom pre banky najlacnejšie od zavedenia eura v roku 1999.
Niekoľko dní sa však už na trhoch špekuluje, že ECB bude vo veľkom nakupovať dlhopisy krízou ohrozených krajín eurozóny, ako sú Španielsko a Taliansko. Prezident ECB Mario Draghi totiž minulý týždeň vyhlásil, že banka urobí všetko pre záchranu eura.
Uvažuje sa tiež o spoločnej akcii ECB a jedného z európskych stabilizačných fondov - Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) alebo jeho nástupcu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). ECB môže nakupovať dlhopisy na sekundárnom trhu, stabilizačné fondy ich však môžu kupovať priamo od štátov. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung by Draghi mohol takýto plán predstaviť na dnešnej tlačovej konferencii.
V rámci Rady guvernérov sa však vyformoval odpor voči opätovnému spusteniu programu výkupu dlhopisov. Podľa talianskeho denníka La Repubblica je proti radikálnym opatreniam minimálne 7 z 23 členov Rady guvernérov ECB.
