Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ sa však zdá, že všetko je na dobrej ceste, povedal Knot, ktorý bol v minulosti považovaný za konzervatívca, ale teraz je vnímaný skôr ako centrista.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 9. júla (TASR) - Nie je dôvod na ďalšie zníženie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) v júli po tom, ako v júni začala s uvoľňovaním svojej menovej politiky. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB Klaas Knot v rozhovore pre noviny Handelsblatt. TASR o tom informuje na základe správy portálu businesstimes.
ECB začiatkom júna znížila svoje úrokové sadzby. Uviedla pritom, že bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, ale neponúkla žiadne náznaky o časovom harmonograme nasledujúcich krokov. Trhy tak tipujú, kedy k tomu dôjde a predstavitelia banky diskutujú o opodstatnenosti takýchto krokov.
"Nevidím dôvod na ďalšie zníženie úrokových sadzieb v júli," povedal Knot v pondelok (8. 7.) pre Handelsblatt, pričom zdôraznil, že ďalšie zasadnutie ECB, ktoré sa bude zaoberať úpravami úrokových sadzieb, bude až v septembri.
Knot vyjadril spokojnosť s pokrokom ECB pri znižovaní inflácie v eurozóne. Predpokladá, že inflačný cieľ banky na úrovni 2 % sa podarí dosiahnuť do konca roka 2025. ECB by však podľa neho nemala tolerovať žiadne ďalšie meškanie pri dosahovaní svojho cieľa, pretože oneskorenie návratu inflácie na úroveň 2 %, by znamenalo pomalšie znižovanie úrokovej sadzby z vkladovej sadzby, čo by obmedzilo rast ekonomiky.
Zatiaľ sa však zdá, že všetko je na dobrej ceste, povedal Knot, ktorý bol v minulosti považovaný za konzervatívca, ale teraz je vnímaný skôr ako centrista.
Trhy očakávajú jedno až dve zníženia úrokových sadzieb ECB v tomto roku a viac ako štyri pohyby v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov. To naznačuje, že depozitná sadzba banky zostane nad 3 % aj v druhej polovici budúceho roka.
Knot nekomentoval tieto špekulácie. Uviedol len, že úroková sadzba vyššia ako 3 % znamená, že banka je "stále reštriktívna, a tak to bude aj v dohľadnej budúcnosti, o ktorej nemôže robiť zmysluplné vyhlásenia".
Knot v predchádzajúcich komentároch upozorňoval, že neistota týkajúca sa cien v eurozóne zostáva vysoká. Za hlavné riziká pre vývoj inflácie pritom označil kombináciu rýchleho rastu miezd s priemerným zlepšením produktivity a neistotu v súvislosti so schopnosťou firiem absorbovať vyššie náklady práce a nižšie ziskové marže.
ECB začiatkom júna znížila svoje úrokové sadzby. Uviedla pritom, že bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, ale neponúkla žiadne náznaky o časovom harmonograme nasledujúcich krokov. Trhy tak tipujú, kedy k tomu dôjde a predstavitelia banky diskutujú o opodstatnenosti takýchto krokov.
"Nevidím dôvod na ďalšie zníženie úrokových sadzieb v júli," povedal Knot v pondelok (8. 7.) pre Handelsblatt, pričom zdôraznil, že ďalšie zasadnutie ECB, ktoré sa bude zaoberať úpravami úrokových sadzieb, bude až v septembri.
Knot vyjadril spokojnosť s pokrokom ECB pri znižovaní inflácie v eurozóne. Predpokladá, že inflačný cieľ banky na úrovni 2 % sa podarí dosiahnuť do konca roka 2025. ECB by však podľa neho nemala tolerovať žiadne ďalšie meškanie pri dosahovaní svojho cieľa, pretože oneskorenie návratu inflácie na úroveň 2 %, by znamenalo pomalšie znižovanie úrokovej sadzby z vkladovej sadzby, čo by obmedzilo rast ekonomiky.
Zatiaľ sa však zdá, že všetko je na dobrej ceste, povedal Knot, ktorý bol v minulosti považovaný za konzervatívca, ale teraz je vnímaný skôr ako centrista.
Trhy očakávajú jedno až dve zníženia úrokových sadzieb ECB v tomto roku a viac ako štyri pohyby v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov. To naznačuje, že depozitná sadzba banky zostane nad 3 % aj v druhej polovici budúceho roka.
Knot nekomentoval tieto špekulácie. Uviedol len, že úroková sadzba vyššia ako 3 % znamená, že banka je "stále reštriktívna, a tak to bude aj v dohľadnej budúcnosti, o ktorej nemôže robiť zmysluplné vyhlásenia".
Knot v predchádzajúcich komentároch upozorňoval, že neistota týkajúca sa cien v eurozóne zostáva vysoká. Za hlavné riziká pre vývoj inflácie pritom označil kombináciu rýchleho rastu miezd s priemerným zlepšením produktivity a neistotu v súvislosti so schopnosťou firiem absorbovať vyššie náklady práce a nižšie ziskové marže.
