Bratislava 25. novembra (TASR) - Náročné úlohy pri rozdeľovaní spoločného štátu - ČSFR čakali aj pracovníkov v oblasti financií. V tejto súvislosti TASR požiadala o hodnotenie tohto obdobia jednu z najpovolanejších osôb z tejto oblasti - bankárku, ktorá sa významnou mierou zaslúžila o zavedenia spoločnej európskej meny - eura aj na Slovensku, Elenu Kohútikovú.


-Ako ste rozdelenie spoločného štátu vnímali v tom čase a ako ho hodnotíte teraz s odstupom?-



V čase prípravy rozdelenia spoločného štátu som na celý tento historický proces pozerala s veľkým rešpektom. Pracovala som vtedy v Štátnej banke československej a veľmi dobre som si uvedomovala, čo všetko nás čaká pri budovaní samostatnej slovenskej centrálnej banky a novej meny - slovenskej koruny. Bolo to náročné obdobie, kde strach z nového vyvažovalo odhodlanie obstáť a dokázať to. Dnes hodnotím toto rozhodnutie veľmi pozitívne. Rozdelenie spoločného štátu po prekonaní prvých ťažkých rokov sa ukázalo ako krok správnym smerom a Slovensko dokázalo, že vie plnohodnotne fungovať ako samostatná krajina a ako samostatná ekonomika a vie za svoje rozhodnutia brať zodpovednosť.





-Bolo by podľa Vás lepšie, keby Československo ďalej fungovalo spoločne, alebo rozdelenie obidvom krajinám prospelo?-



Som presvedčená, že obom krajinám rozdelenie spoločného štátu prospelo. My sme si prešli náročným obdobím budovania samostatného štátu, jeho inštitúcií a samostatnej hospodárskej politiky, ale dnes môžeme konštatovať, že ten vývoj bol pozitívnejší, ako si ktokoľvek na začiatku tohto procesu predstavoval. Dnes musíme sami brať plnú zodpovednosť za naše kroky, a to je dobre. Som presvedčená, že i Českej republike tento krok prospel. Nakoniec - stretli sme sa spolu opäť - v rámci Európskej únie. A to je vývoj, ktorý som si vždy priala.





-V akom stave bola v tom čase slovenská ekonomika a čo jej rozdelenie prinieslo, v pozitívnom aj negatívnom zmysle?-



Slovenská ekonomika výrazne zaostávala za českou v čase jej vzniku ako samostatného štátu. I keď to na začiatku 90. rokov tak optimisticky nevyzeralo, vďaka reformám, privatizácii hlavne bankového sektora a intenzívnym integračným aktivitám koncom 90. rokov a na prelome tisícročia, sa ekonomický rast naštartoval a začali sme výrazne dobiehať nielen Českú republiku, ale aj ďalšie krajiny Európskej únie. Robustný prílev zahraničných investícií k nám priniesol nielen pracovné miesta, ale hlavne nové technológie a trhy, čo veľkou mierou prispelo k zviditeľneniu Slovenska, zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti, zdravému a vysokému rastu ekonomiky a k postupnému zlepšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

Úspešný ekonomický príbeh pokračoval aj v ďalších rokoch, a to nás dnes radí medzi najzdravšie ekonomiky v Európe. Jedným z ukazovateľov je i to, že máme jeden z najstabilnejších a najzdravších bankových sektorov v Európskej únii. To však neznamená, že sme vynikajúci vo všetkých oblastiach a tu nás čaká ešte dlhá cesta, v ktorej musíme riešiť mnoho otvorených otázok. Ekonomické reformy, ktorými si Slovensko prešlo, boli veľmi ťažké nielen ich obsahom, ale aj dopadom na obyvateľov. Ale ukázalo sa, že práve tieto rozhodnutia posunuli Slovensko výrazne dopredu a vytvorili priestor na to, aby sa zlepšil aj život ľudí.