Podľa údajov Štatistického úradu SR je približne 82,5 % zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 20, na ktorých sa zo zákona nebude vzťahovať automatické rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Zhoršenie konkurencieschopnosti firiem na Slovensku, ako aj zhoršenie situácie na trhu práce. Takéto dosahy môže mať na firmy novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú dnes schválil parlament.
"Opatrenie môže zhoršiť konkurencieschopnosť firiem, ktoré sa nechcú zapojiť do kolektívneho vyjednávania, ale budú musieť akceptovať záväzky z kolektívnych zmlúv. Môže to mať negatívne dôsledky na investície, hospodársky rast aj zamestnanosť," tvrdí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.
Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes schválili novelu zákona, podľa ktorej sa bude záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa od januára 2014 rozširovať aj na tých zamestnávateľov v rámci odvetvia, ktorý s ňou nesúhlasia. Výnimkou budú napríklad firmy do 20 zamestnancov či spoločnosti, ktoré zamestnávajú aspoň 10 % ľudí so zdravotným postihnutím.
Pre firmy to v praxi znamená to, že ak sa odborári a zástupcovia viacerých zamestnávateľov v určitom odvetví dohodnú na zvýšení platov, budú musieť zdvihnúť platy aj ostatné firmy z tohto sektora. To je podľa ekonómov ďalšou záťažou pre firmy. "Nie všetkým odvetviam sa rovnako darí, stále sa pohybujeme na tenkom ľade pri krehkej ekonomickej rovnováhe. V tejto situácii nie je ideálne firmy dodatočne zaťažovať," upozorňuje analytik ČSOB Marek Gábriš s tým, že optimalizovať náklady budú pravdepodobne firmy, ktoré majú počet zamestnancov tesne nad dvadsať.
Analytici v takom prípade nevylučujú, že niektoré firmy budú prepúšťať, aby sa ich táto nová povinnosť nedotkla. Prípadne sa budú obzerať po iných možnostiach, ako sa novým povinnostiam vyhnúť, napríklad časť zamestnancov prevedú na živnosť. "Máme signály z trhu, že prípravy týmto smerom už začali. Okrem toho, malé firmy sa nás v oveľa väčšej miere pýtajú aj na podmienky personálneho lízingu. Viac sa im totiž môže oplatiť zamestnať človeka cez agentúru než riskovať, že ich novela zákona výrazne poškodí a ohrozí ich konkurencieschopnosť," tvrdí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ personálnej spoločnosti McRoy Group Luboš Sirota.
Zmeny však môžu prispieť aj k znepružneniu trhu práce na Slovensku. "Slovensko dlhodobo zápasí s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti a akékoľvek znepružnenie trhu práce môže byť bremenom do budúcnosti. Môže sa stať, že mzdy dlhodobo porastú pomalšie, ako by mohli a súčasná miera nezamestnanosti bude klesať pomalšie, než by mohla," myslí si analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), ktoré novelu pripravovalo, však túto kritiku odmieta.
"Neobávame sa, že prijatie novely bude mať vplyv na deformáciu podnikateľského prostredia. Veríme, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži a zabráni nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov," vysvetlil hovorca rezortu práce Michal Stuška. Podotkol, že v zákone sa navrhujú viaceré výnimky, na základe ktorých nemožno rozširovať záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na všetkých zamestnávateľov. Firmy budú mať zároveň možnosť uplatniť si pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnych zmlúv, ktoré zhodnotí tripartitná komisia.
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR je približne 82,5 % zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 20, na ktorých sa zo zákona nebude vzťahovať automatické rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv.
"Opatrenie môže zhoršiť konkurencieschopnosť firiem, ktoré sa nechcú zapojiť do kolektívneho vyjednávania, ale budú musieť akceptovať záväzky z kolektívnych zmlúv. Môže to mať negatívne dôsledky na investície, hospodársky rast aj zamestnanosť," tvrdí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.
Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes schválili novelu zákona, podľa ktorej sa bude záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa od januára 2014 rozširovať aj na tých zamestnávateľov v rámci odvetvia, ktorý s ňou nesúhlasia. Výnimkou budú napríklad firmy do 20 zamestnancov či spoločnosti, ktoré zamestnávajú aspoň 10 % ľudí so zdravotným postihnutím.
Pre firmy to v praxi znamená to, že ak sa odborári a zástupcovia viacerých zamestnávateľov v určitom odvetví dohodnú na zvýšení platov, budú musieť zdvihnúť platy aj ostatné firmy z tohto sektora. To je podľa ekonómov ďalšou záťažou pre firmy. "Nie všetkým odvetviam sa rovnako darí, stále sa pohybujeme na tenkom ľade pri krehkej ekonomickej rovnováhe. V tejto situácii nie je ideálne firmy dodatočne zaťažovať," upozorňuje analytik ČSOB Marek Gábriš s tým, že optimalizovať náklady budú pravdepodobne firmy, ktoré majú počet zamestnancov tesne nad dvadsať.
Analytici v takom prípade nevylučujú, že niektoré firmy budú prepúšťať, aby sa ich táto nová povinnosť nedotkla. Prípadne sa budú obzerať po iných možnostiach, ako sa novým povinnostiam vyhnúť, napríklad časť zamestnancov prevedú na živnosť. "Máme signály z trhu, že prípravy týmto smerom už začali. Okrem toho, malé firmy sa nás v oveľa väčšej miere pýtajú aj na podmienky personálneho lízingu. Viac sa im totiž môže oplatiť zamestnať človeka cez agentúru než riskovať, že ich novela zákona výrazne poškodí a ohrozí ich konkurencieschopnosť," tvrdí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ personálnej spoločnosti McRoy Group Luboš Sirota.
Zmeny však môžu prispieť aj k znepružneniu trhu práce na Slovensku. "Slovensko dlhodobo zápasí s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti a akékoľvek znepružnenie trhu práce môže byť bremenom do budúcnosti. Môže sa stať, že mzdy dlhodobo porastú pomalšie, ako by mohli a súčasná miera nezamestnanosti bude klesať pomalšie, než by mohla," myslí si analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), ktoré novelu pripravovalo, však túto kritiku odmieta.
"Neobávame sa, že prijatie novely bude mať vplyv na deformáciu podnikateľského prostredia. Veríme, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži a zabráni nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov," vysvetlil hovorca rezortu práce Michal Stuška. Podotkol, že v zákone sa navrhujú viaceré výnimky, na základe ktorých nemožno rozširovať záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na všetkých zamestnávateľov. Firmy budú mať zároveň možnosť uplatniť si pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnych zmlúv, ktoré zhodnotí tripartitná komisia.
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR je približne 82,5 % zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 20, na ktorých sa zo zákona nebude vzťahovať automatické rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv.