Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenul, že Slovensko je členom EÚ už 12 rokov, členom eurozóny 7 rokov.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Európa prechádza obdobím straty dôvery v spoločný projekt členských štátov EÚ. Odborári naprieč celou Európou poukazujú na skutočnosť, že úsporné opatrenia a sociálna fragmentácia prinášajú strach, neistotu a napätie medzi zamestnancami. Uviedol to dnes v Bratislave na medzinárodnej konferencii "Akú Európu chceme?" prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Jozef Kollár. KOZ konferenciu organizuje v spolupráci s Friedrich-Ebert-Stiftung v rámci Predsedníctva SR v Rade EÚ.
Pripomenul, že Slovensko je členom EÚ už 12 rokov, členom eurozóny 7 rokov. "Sme súčasťou Únie, máme práva aj povinnosti, fungujeme na spoločnom trhu. Máme však aj európske mzdy? Mzdová úroveň nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, či v Maďarsku je na míle vzdialená od západnej Európy. Zatiaľ čo ekonomické ukazovatele prekvitajú, mzdová úroveň ťahá za kratší koniec," podčiarkol.
"Keď sa pozrieme na nárast priemerných príjmov od roku 2004 vidíme, že všetky tieto krajiny, dokázali potiahnuť mzdovú úroveň o 70 %. Je to závratné číslo," upozornil. Staré členské krajiny podľa Kollára rástli omnoho miernejšie. Napriek tomu, ani tento vysoký rast nie je postačujúci. "Kým priemerné mzdy v EÚ atakujú úroveň 3000 eur mesačne, mzdy v nových členských štátoch dosahujú ledva jednu tretinu priemernej mzdy v EÚ. Rozdiely sú priepastné," zdôraznil.
Podľa Kollára sa dnes nachádzame aj na polceste konzultácií Európskej komisie (EK) o Európskom pilieri sociálnych práv (EPSP). "KOZ SR považuje tieto konzultácie za významnú iniciatívu, pretože Európa potrebuje takýto pilier. Vnímame, že sociálne práva sú v poslednom období stále viac podriaďované ekonomickým cieľom a je potrebné obnoviť stratenú rovnováhu," poznamenal.
Európsky sociálny model by podľa neho mal byť postavený na dôstojných pracovných podmienkach, najmä čo sa týka platov a miezd, na dodržiavaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnej doby, dovolenky na regeneráciu, na odbornom a profesijnom raste zamestnancov a na umožnení skĺbiť ich pracovný a rodinný život.
"Podporujeme snahy o legislatívne úpravy vedúce k dosiahnutiu európskych sociálnych štandardov, zlepšeniu životných a pracovných podmienok zamestnancov v celej Európe. Sociálne práva musia mať prednosť pred ekonomickými slobodami. Napriek tomu, že je navrhované, aby sa EPSP vzťahoval prednostne na krajiny eurozóny, mal by byť otvorený aj pre ostatné členské krajiny," povedal.
Pracovné zmluvy na dobu neurčitú musia podľa Kollárových slov zostať štandardnou formou zamestnávania. "Podpora dôstojnej práce v EÚ znamená zabezpečiť, aby členské štáty plne rešpektovali medzinárodné pracovné normy vrátane presadzovania ich ratifikácie členskými štátmi. EPSP musí zabezpečiť kvalitnú úroveň sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania," doplnil.
"Agende európskej sociálnej politiky nebola v posledných desiatich rokoch venovaná dostatočná pozornosť, preto vítame, že EK prišla tento rok s iniciatívou stanoviť kľúčové zásady, ktoré podporia dobre fungujúce a spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia," dodal Kollár.
Pripomenul, že Slovensko je členom EÚ už 12 rokov, členom eurozóny 7 rokov. "Sme súčasťou Únie, máme práva aj povinnosti, fungujeme na spoločnom trhu. Máme však aj európske mzdy? Mzdová úroveň nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, či v Maďarsku je na míle vzdialená od západnej Európy. Zatiaľ čo ekonomické ukazovatele prekvitajú, mzdová úroveň ťahá za kratší koniec," podčiarkol.
"Keď sa pozrieme na nárast priemerných príjmov od roku 2004 vidíme, že všetky tieto krajiny, dokázali potiahnuť mzdovú úroveň o 70 %. Je to závratné číslo," upozornil. Staré členské krajiny podľa Kollára rástli omnoho miernejšie. Napriek tomu, ani tento vysoký rast nie je postačujúci. "Kým priemerné mzdy v EÚ atakujú úroveň 3000 eur mesačne, mzdy v nových členských štátoch dosahujú ledva jednu tretinu priemernej mzdy v EÚ. Rozdiely sú priepastné," zdôraznil.
Podľa Kollára sa dnes nachádzame aj na polceste konzultácií Európskej komisie (EK) o Európskom pilieri sociálnych práv (EPSP). "KOZ SR považuje tieto konzultácie za významnú iniciatívu, pretože Európa potrebuje takýto pilier. Vnímame, že sociálne práva sú v poslednom období stále viac podriaďované ekonomickým cieľom a je potrebné obnoviť stratenú rovnováhu," poznamenal.
Európsky sociálny model by podľa neho mal byť postavený na dôstojných pracovných podmienkach, najmä čo sa týka platov a miezd, na dodržiavaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnej doby, dovolenky na regeneráciu, na odbornom a profesijnom raste zamestnancov a na umožnení skĺbiť ich pracovný a rodinný život.
"Podporujeme snahy o legislatívne úpravy vedúce k dosiahnutiu európskych sociálnych štandardov, zlepšeniu životných a pracovných podmienok zamestnancov v celej Európe. Sociálne práva musia mať prednosť pred ekonomickými slobodami. Napriek tomu, že je navrhované, aby sa EPSP vzťahoval prednostne na krajiny eurozóny, mal by byť otvorený aj pre ostatné členské krajiny," povedal.
Pracovné zmluvy na dobu neurčitú musia podľa Kollárových slov zostať štandardnou formou zamestnávania. "Podpora dôstojnej práce v EÚ znamená zabezpečiť, aby členské štáty plne rešpektovali medzinárodné pracovné normy vrátane presadzovania ich ratifikácie členskými štátmi. EPSP musí zabezpečiť kvalitnú úroveň sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania," doplnil.
"Agende európskej sociálnej politiky nebola v posledných desiatich rokoch venovaná dostatočná pozornosť, preto vítame, že EK prišla tento rok s iniciatívou stanoviť kľúčové zásady, ktoré podporia dobre fungujúce a spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia," dodal Kollár.
