Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným cieľom GDPR je posilniť postavenie ľudí a pomôcť im získať väčšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi.
Autor TASR
Brusel 22. mája (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu pripomenula, že členské krajiny Európskej únie oslávia 25. mája prvý rok od vstupu do platnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, ktorá vlani stála za spustením tohto nariadenia, spolu s podpredsedom EK pre digitálny jednotný trh Andrusom Ansipom pri tejto príležitosti uviedli, že "prelomové pravidlá" zamerané na o ochranu údajov nielenže pripravili Európu na digitálnu éru, ale zároveň sa stali aj referenčným bodom pre celý svet.
Komisári pripomenuli, že hlavným cieľom GDPR je posilniť postavenie ľudí a pomôcť im získať väčšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. "To sa podarilo, pretože ľudia začínajú využívať svoje nové práva a viac ako tretina Európanov už o tomto nariadení počula. Spoločnosti zas vítajú možnosť používať jeden súbor pravidiel platný v celej Únii. Doladili všetko v súvislosti s údajmi a výsledkom je vyššia bezpečnosť údajov a vzťah s klientmi založený na dôvere," uviedli Jourová a Ansip v správe pre médiá.
Nariadenie GDPR poskytlo orgánom prostriedky na boj proti porušovaniu predpisov. Vznikol Európsky výbor pre ochranu údajov, ktorý už po roku fungovania zaregistroval viac ako 400 cezhraničných prípadov z celej Európy - ochrana údajov sa totiž nekončí na hraniciach jednotlivých štátov.
Podľa nových údajov EK vyplýva, že takmer šesť z desiatich ľudí vie, že v ich krajine existuje orgán pre ochranu osobných údajov. Ide o výrazný nárast, keďže v roku 2015 to vedeli len štyria z desiatich. Nový právny predpis sa stal regulačným východiskom, ktoré formuje reakciu Európy aj v mnohých ďalších oblastiach. Prísne pravidlá ochrany osobných údajov pomáhajú rozvíjať politiku EÚ a technológie počínajúc umelou inteligenciou, rozvojom sietí 5G až po nenarušiteľnosť volieb, to všetko na základe dôvery ľudí.
Zásady ukotvené v GDPR už prenikajú aj za hranice Európy. Od Čile po Japonsko, od Brazílie po Južnú Kóreu, od Argentíny po Keňu EK sleduje vznik nových zákonov o ochrane osobných údajov, ktoré sú postavené na silných zárukách, vymáhateľných individuálnych právach a nezávislých dozorných orgánoch.
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018. Takmer všetky členské štáty odvtedy prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy v zmysle nariadenia GDPR. Komisia 13. júna preskúma prvý rok uplatňovania tohto nariadenia a následne podá správu o uplatňovaní nových pravidiel až v roku 2020.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, ktorá vlani stála za spustením tohto nariadenia, spolu s podpredsedom EK pre digitálny jednotný trh Andrusom Ansipom pri tejto príležitosti uviedli, že "prelomové pravidlá" zamerané na o ochranu údajov nielenže pripravili Európu na digitálnu éru, ale zároveň sa stali aj referenčným bodom pre celý svet.
Komisári pripomenuli, že hlavným cieľom GDPR je posilniť postavenie ľudí a pomôcť im získať väčšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. "To sa podarilo, pretože ľudia začínajú využívať svoje nové práva a viac ako tretina Európanov už o tomto nariadení počula. Spoločnosti zas vítajú možnosť používať jeden súbor pravidiel platný v celej Únii. Doladili všetko v súvislosti s údajmi a výsledkom je vyššia bezpečnosť údajov a vzťah s klientmi založený na dôvere," uviedli Jourová a Ansip v správe pre médiá.
Nariadenie GDPR poskytlo orgánom prostriedky na boj proti porušovaniu predpisov. Vznikol Európsky výbor pre ochranu údajov, ktorý už po roku fungovania zaregistroval viac ako 400 cezhraničných prípadov z celej Európy - ochrana údajov sa totiž nekončí na hraniciach jednotlivých štátov.
Podľa nových údajov EK vyplýva, že takmer šesť z desiatich ľudí vie, že v ich krajine existuje orgán pre ochranu osobných údajov. Ide o výrazný nárast, keďže v roku 2015 to vedeli len štyria z desiatich. Nový právny predpis sa stal regulačným východiskom, ktoré formuje reakciu Európy aj v mnohých ďalších oblastiach. Prísne pravidlá ochrany osobných údajov pomáhajú rozvíjať politiku EÚ a technológie počínajúc umelou inteligenciou, rozvojom sietí 5G až po nenarušiteľnosť volieb, to všetko na základe dôvery ľudí.
Zásady ukotvené v GDPR už prenikajú aj za hranice Európy. Od Čile po Japonsko, od Brazílie po Južnú Kóreu, od Argentíny po Keňu EK sleduje vznik nových zákonov o ochrane osobných údajov, ktoré sú postavené na silných zárukách, vymáhateľných individuálnych právach a nezávislých dozorných orgánoch.
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018. Takmer všetky členské štáty odvtedy prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy v zmysle nariadenia GDPR. Komisia 13. júna preskúma prvý rok uplatňovania tohto nariadenia a následne podá správu o uplatňovaní nových pravidiel až v roku 2020.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
