80. výročie oslobodenia
Všetky správy
V tejto súvislosti KOS žiada o umožnenie skoršieho odchodu do dôchodku ženám od 58 rokov veku v profesiách starostlivosti bez krátenia dôchodku.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) apeluje na zlepšenie prevencie a ochrany zdravia opatrujúcich osôb. Volajú aj po zatraktívnení tohto povolania. Prispieť k tomu podľa nich môže umožnenie skoršieho odchodu do dôchodku pre opatrovateľky bez jeho krátenia či úprava tabuľkových platov. KOS o tom informovala v piatok.
„Priemerný vek opatrovateliek je 50+. Je spojený s menopauzou a hormonálnymi zmenami. V spojení s dlhodobým preťažovaním pri opatrovaní sa u žien skôr objavujú kostrovo-svalové a neurologické problémy. S vekom človek prirodzene stráca silu, obratnosť, rýchlosť, menia sa jeho kognitívne schopnosti. A, prirodzene, klesá aj schopnosť poskytovať 100-percentnú starostlivosť a niesť za to zodpovednosť. Ide o sestry, opatrovateľky, sanitárky a ženy s opatrovateľskými povinnosťami v domácnosti, ktoré pracujú niekedy aj 24 hodín,“ priblížila situáciu podpredsedníčka KOS Iveta Ždiľová.
V tejto súvislosti KOS žiada o umožnenie skoršieho odchodu do dôchodku ženám od 58 rokov veku v profesiách starostlivosti bez krátenia dôchodku. Zohľadniť by sa podľa opatrovateliek pritom mala aj starostlivosť o príbuzného v domácnosti, prípadne aj počet vychovaných detí. Požadujú takisto umožniť neformálnym opatrovateľkám a opatrovateľom spätné započítanie všetkých rokov v starostlivosti do odpracovaných rokov.
Vo výpočte osobného mzdového bodu by sa podľa KOS malo zohľadňovať aj poskytovanie opatrovania popri zamestnaní. Požadujú aj úpravu tabuľkových platov a zaradenie opatrovateľského povolania do minimálne tretej platovej triedy a tretej kategórie rizikovosti.
Podľa opatrovateliek sa počet ľudí vo veku nad 65 rokov blíži k jednému miliónu. Zvyšuje sa počet návštev i hospitalizácií na neurologických, onkologických, reumatologických či endokrinologických oddeleniach. Slováci majú zároveň najkratšie dožívanie v zdraví v rámci EÚ. Často pritom ide podľa KOS o ochorenia s dlhou a náročnou liečbou a starostlivosťou. „Sú to desivé ukazovatele potreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti do budúcnosti. Nemôžeme donekonečna iba riešiť dôsledky. Voláme po zlepšení prevencie a odvrátení degradácie zdravia,“ upozornila Ždiľová.
„Priemerný vek opatrovateliek je 50+. Je spojený s menopauzou a hormonálnymi zmenami. V spojení s dlhodobým preťažovaním pri opatrovaní sa u žien skôr objavujú kostrovo-svalové a neurologické problémy. S vekom človek prirodzene stráca silu, obratnosť, rýchlosť, menia sa jeho kognitívne schopnosti. A, prirodzene, klesá aj schopnosť poskytovať 100-percentnú starostlivosť a niesť za to zodpovednosť. Ide o sestry, opatrovateľky, sanitárky a ženy s opatrovateľskými povinnosťami v domácnosti, ktoré pracujú niekedy aj 24 hodín,“ priblížila situáciu podpredsedníčka KOS Iveta Ždiľová.
V tejto súvislosti KOS žiada o umožnenie skoršieho odchodu do dôchodku ženám od 58 rokov veku v profesiách starostlivosti bez krátenia dôchodku. Zohľadniť by sa podľa opatrovateliek pritom mala aj starostlivosť o príbuzného v domácnosti, prípadne aj počet vychovaných detí. Požadujú takisto umožniť neformálnym opatrovateľkám a opatrovateľom spätné započítanie všetkých rokov v starostlivosti do odpracovaných rokov.
Vo výpočte osobného mzdového bodu by sa podľa KOS malo zohľadňovať aj poskytovanie opatrovania popri zamestnaní. Požadujú aj úpravu tabuľkových platov a zaradenie opatrovateľského povolania do minimálne tretej platovej triedy a tretej kategórie rizikovosti.
Podľa opatrovateliek sa počet ľudí vo veku nad 65 rokov blíži k jednému miliónu. Zvyšuje sa počet návštev i hospitalizácií na neurologických, onkologických, reumatologických či endokrinologických oddeleniach. Slováci majú zároveň najkratšie dožívanie v zdraví v rámci EÚ. Často pritom ide podľa KOS o ochorenia s dlhou a náročnou liečbou a starostlivosťou. „Sú to desivé ukazovatele potreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti do budúcnosti. Nemôžeme donekonečna iba riešiť dôsledky. Voláme po zlepšení prevencie a odvrátení degradácie zdravia,“ upozornila Ždiľová.
