Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komora tiež kritizuje, že otázna je implementácia plánu obnovy, tvorcovia si totiž nespočítali, či na to Slovensko vôbec má kapacity.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. júna (TASR) – Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) volá po diskusii medzi verejnou správou a súkromným sektorom a po nastolení vzájomnej dôvery. Uviedol to predseda SOPK Peter Mihók vo svojom vyhlásení. Komora tvrdí, že realizovať úspešnú ekonomickú politiku v podmienkach pandémie nie je možné v atmosfére chaosu, nekoncepčnosti a nízkej odbornosti ani bez diskusie s tými, na plecia ktorých opatrenia prijímané vládou dopadajú. Komora ponúka svoje kapacity napríklad pri implementácii peňazí z plánu obnovy.
"V oblasti verejných financií prakticky niet pozitívnych správ," skonštatoval Mihók a dodal, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je ohrozená. Dá sa to podľa neho v určitom rozsahu pripísať pandémii, avšak komora nezaznamenala kroky, ktoré by potvrdili vážny záujem o úspory na strane verejného sektora.
Mihók pripomenul aj problematickú tvorbu slovenského plánu obnovy, pri ktorej vládni predstavitelia sľubovali diskusie, tie sa však nekonali a jeho záverečné prerokovanie však bolo iba formálne. "Základnou otázkou je, nakoľko je plán len technokratickým písomným materiálom a v akej miere posunie Slovensko k modernej spoločnosti," dodal Mihók.
Pri pláne obnovy vidí SOPK i ďalšie problémy, podľa komory je chybou už to, že Európska únia (EÚ) predpísala, že 37 % z poskytnutých peňazí musí ísť do zelenej ekonomiky a 20 % do digitálnej ekonomiky. "Nie je predsa možné porovnávať úroveň stavu ekonomík vyspelých krajín a dobiehajúcich ekonomík, ktoré nemajú vybudovanú potrebnú dopravnú infraštruktúru, potravinovú stabilitu, sociálne systémy či odstránené výrazné regionálne rozdiely," komentoval podpredseda SOPK Július Kostolný.
Komora tiež kritizuje, že otázna je implementácia plánu obnovy, tvorcovia si totiž nespočítali, či na to Slovensko vôbec má kapacity.
Nešťastné bolo podľa komory aj rozhodnutie, že Fond obnovy a odolnosti riadil úrad predsedu vlády a štandardné eurofondy zostali v kompetencii podpredsedníčky vlády a ministerky pre investície Veroniky Remišovej (Za ľudí). "Cítime slabú previazanosť medzi obidvoma agendami a dnes ešte ani nepoznáme, do čoho budú smerované peniaze z klasických eurofondov," podotkol Kostolný.
Mihók tvrdí, že ani v ďalších oblastiach bezprostredne ovplyvňujúcich podnikanie nepozoruje zásadné zlepšenie stavu. Naďalej podľa jeho slov klesá kvalita absolventov všetkých stupňov vzdelávania, absentuje jasná predstava, ako aspoň zastaviť úpadok vzdelávania a o situácii v zdravotníctve sa mnohí členovia komory presvedčili počas pandémie.
Mihók doplnil, že je ešte veľa oblastí, kde treba aktívnejšie vyvíjať tlak hlavne na predstaviteľov verejnej správy s cieľom, aby reprezentanti podnikateľského prostredia boli v oveľa väčšej miere zapájaní do rozhodnutí, ktoré majú bezprostredný dosah na ekonomiku, a tým aj životnú úroveň všetkých obyvateľov Slovenska.
Neprijímala ani nevysielala misie podnikateľov do zahraničia a prešla na systém online komunikácie. Uviedol to predseda SOPK Peter Mihók počas pondelkovej tlačovej konferencie.
Mihók doplnil, že SOPK v prvom polroku uskutočnila celkovo päť kooperačných podujatí organizovaných partnermi komory v zahraničí. Medzi ďalšími aktivitami spomenul, že celkovo päť slovenských firiem sa zúčastnilo na virtuálnej výstave a konferencii a úrad, regionálne komory či sekcie komory zabezpečili v tomto období 73 seminárov, konferencií a kurzov, na ktorých sa zúčastnilo 809 účastníkov. Konali sa online.
"Poskytnutých bolo 360 poradensko-konzultačných služieb podnikateľským subjektom, z toho 258 konzultácií nečlenom a zahraničným osobám," doplnil Mihók.
Predseda SOPK pri odpočtovaní činnosti komory tiež doplnil, že komora pokračovala aj v pripomienkovaní nových legislatívnych návrhov, za prvý polrok poslala pripomienky k 25 zákonom a vypracovala 14 stanovísk a relevantných pripomienok, najmä z oblasti školstva, metrológie, energetiky, výstavby či znečisťovania životného prostredia.
Komora tiež v prvom polroku overila 13.490 obchodných dokladov, z toho 12.258 osvedčení o pôvode tovaru, ktoré podnikatelia potrebujú pri vývoze. Okrem toho vydala tiež 19 osvedčení o vyššej moci a 74 osvedčení o voľnom predaji. SOPK vystavila v prvom polroku 44 tzv. ATA karnetov, ktoré sú colným dokumentom pre dočasný vývoz.
Mihók pripomenul, že komora aktuálne realizuje 10 projektov financovaných z eurofondov a návrh jedného nového projektu je v procese schvaľovania. "Ide predovšetkým o projekty, ktoré umožňujú skvalitňovať služby poskytované komorou podnikateľskej verejnosti," podotkla komora.
Na tlačovej konferencii sa zúčastnil aj predseda najnovšej sekcie SOPK – Sekcie teplárenstva - Vojtech Červenka. Sekcia pozostáva zo šiestich štátnych teplárenských spoločností MH Teplárenského holdingu (TH), pričom Červenka deklaruje, že MHTH chce aj vyrábať elektrinu a poskytovať podporné služby. Predseda sekcie predstavil plán dekarbonizácie – odchod od uhlia by mohol nastať do roku 2023.
"V oblasti verejných financií prakticky niet pozitívnych správ," skonštatoval Mihók a dodal, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je ohrozená. Dá sa to podľa neho v určitom rozsahu pripísať pandémii, avšak komora nezaznamenala kroky, ktoré by potvrdili vážny záujem o úspory na strane verejného sektora.
Mihók pripomenul aj problematickú tvorbu slovenského plánu obnovy, pri ktorej vládni predstavitelia sľubovali diskusie, tie sa však nekonali a jeho záverečné prerokovanie však bolo iba formálne. "Základnou otázkou je, nakoľko je plán len technokratickým písomným materiálom a v akej miere posunie Slovensko k modernej spoločnosti," dodal Mihók.
Pri pláne obnovy vidí SOPK i ďalšie problémy, podľa komory je chybou už to, že Európska únia (EÚ) predpísala, že 37 % z poskytnutých peňazí musí ísť do zelenej ekonomiky a 20 % do digitálnej ekonomiky. "Nie je predsa možné porovnávať úroveň stavu ekonomík vyspelých krajín a dobiehajúcich ekonomík, ktoré nemajú vybudovanú potrebnú dopravnú infraštruktúru, potravinovú stabilitu, sociálne systémy či odstránené výrazné regionálne rozdiely," komentoval podpredseda SOPK Július Kostolný.
Komora tiež kritizuje, že otázna je implementácia plánu obnovy, tvorcovia si totiž nespočítali, či na to Slovensko vôbec má kapacity.
Nešťastné bolo podľa komory aj rozhodnutie, že Fond obnovy a odolnosti riadil úrad predsedu vlády a štandardné eurofondy zostali v kompetencii podpredsedníčky vlády a ministerky pre investície Veroniky Remišovej (Za ľudí). "Cítime slabú previazanosť medzi obidvoma agendami a dnes ešte ani nepoznáme, do čoho budú smerované peniaze z klasických eurofondov," podotkol Kostolný.
Mihók tvrdí, že ani v ďalších oblastiach bezprostredne ovplyvňujúcich podnikanie nepozoruje zásadné zlepšenie stavu. Naďalej podľa jeho slov klesá kvalita absolventov všetkých stupňov vzdelávania, absentuje jasná predstava, ako aspoň zastaviť úpadok vzdelávania a o situácii v zdravotníctve sa mnohí členovia komory presvedčili počas pandémie.
Mihók doplnil, že je ešte veľa oblastí, kde treba aktívnejšie vyvíjať tlak hlavne na predstaviteľov verejnej správy s cieľom, aby reprezentanti podnikateľského prostredia boli v oveľa väčšej miere zapájaní do rozhodnutí, ktoré majú bezprostredný dosah na ekonomiku, a tým aj životnú úroveň všetkých obyvateľov Slovenska.
Činnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v prvom polroku 2021 ovplyvnila pandémia nového koronavírusu.
Neprijímala ani nevysielala misie podnikateľov do zahraničia a prešla na systém online komunikácie. Uviedol to predseda SOPK Peter Mihók počas pondelkovej tlačovej konferencie.
Mihók doplnil, že SOPK v prvom polroku uskutočnila celkovo päť kooperačných podujatí organizovaných partnermi komory v zahraničí. Medzi ďalšími aktivitami spomenul, že celkovo päť slovenských firiem sa zúčastnilo na virtuálnej výstave a konferencii a úrad, regionálne komory či sekcie komory zabezpečili v tomto období 73 seminárov, konferencií a kurzov, na ktorých sa zúčastnilo 809 účastníkov. Konali sa online.
"Poskytnutých bolo 360 poradensko-konzultačných služieb podnikateľským subjektom, z toho 258 konzultácií nečlenom a zahraničným osobám," doplnil Mihók.
Predseda SOPK pri odpočtovaní činnosti komory tiež doplnil, že komora pokračovala aj v pripomienkovaní nových legislatívnych návrhov, za prvý polrok poslala pripomienky k 25 zákonom a vypracovala 14 stanovísk a relevantných pripomienok, najmä z oblasti školstva, metrológie, energetiky, výstavby či znečisťovania životného prostredia.
Komora tiež v prvom polroku overila 13.490 obchodných dokladov, z toho 12.258 osvedčení o pôvode tovaru, ktoré podnikatelia potrebujú pri vývoze. Okrem toho vydala tiež 19 osvedčení o vyššej moci a 74 osvedčení o voľnom predaji. SOPK vystavila v prvom polroku 44 tzv. ATA karnetov, ktoré sú colným dokumentom pre dočasný vývoz.
Mihók pripomenul, že komora aktuálne realizuje 10 projektov financovaných z eurofondov a návrh jedného nového projektu je v procese schvaľovania. "Ide predovšetkým o projekty, ktoré umožňujú skvalitňovať služby poskytované komorou podnikateľskej verejnosti," podotkla komora.
Na tlačovej konferencii sa zúčastnil aj predseda najnovšej sekcie SOPK – Sekcie teplárenstva - Vojtech Červenka. Sekcia pozostáva zo šiestich štátnych teplárenských spoločností MH Teplárenského holdingu (TH), pričom Červenka deklaruje, že MHTH chce aj vyrábať elektrinu a poskytovať podporné služby. Predseda sekcie predstavil plán dekarbonizácie – odchod od uhlia by mohol nastať do roku 2023.
