Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schválená reforma je menej ambiciózna, než vláda pôvodne plánovala. Konzervatívna opozícia ju totiž minulý týždeň zablokovala v hornej komore parlamentu.
Autor TASR
Berlín 25. novembra (TASR) - Dolná aj horná komora nemeckého parlamentu v piatok schválili reformu sociálneho zabezpečenia, ktorá od začiatku budúceho roka zvýši dávky v nezamestnanosti. Prinesie tiež novú pomoc pri školení ľudí, ktorí sú bez práce a majú nedostatočnú kvalifikáciu. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Schválená reforma je menej ambiciózna, než vláda pôvodne plánovala. Konzervatívna opozícia ju totiž minulý týždeň zablokovala v hornej komore parlamentu. Hlavný nemecký opozičný blok pritom argumentoval, že znižuje tlak na ľudí, aby prijímali dostupné pracovné miesta.
Trojkoalícia kancelára Olafa Scholza nemá väčšinu v hornej komore parlamentu, ktorá zastupuje 16 nemeckých spolkových vlád a regiónov.
Po zablokovaní sa návrh legislatívy presunul do výboru, ktorého úlohou je riešiť spory medzi dolnou a hornou komorou parlamentu. Minister práce Hubertus Heil vyzval sprostredkovateľský výbor, aby vyriešil patovú situáciu. Vláda a konzervatívci sa nakoniec dohodli na prepracovanej verzii, ktorá pohodlne prešla cez obe komory.
Hlavnou zmenou pôvodného plánu je odstránenie takzvaného "obdobia dôvery" v dĺžke šiestich mesiacov, počas ktorého by uchádzači o zamestnanie dostávali plné dávky, aj keby sa nedostavili na stretnutia na úrade práce.
Po schválení novelizovaného návrhu tak aktuálny systém, známy pod názvom Hartz IV, v ktorom sú zahrnuté aj sankcie pre ľudí odmietajúcich pracovné ponuky, nahradí od 1. januára nový program s názvom Bürgergeld, čiže základný príjem.
"Táto reforma je míľnikom sociálnej politiky v Nemecku," povedal kancelár Scholz pre časopis Focus v piatok po hlasovaniach v parlamente. Dodal, že reforma prinesie pomoc pre nekvalifikovaných ľudí, ktorí patria k dlhodobo nezamestnaným.
Kritici však vyčítajú novému systému, že sa veľmi nelíši od Hartz IV, ktorý bol zavedený v roku 2005 v čase nízkeho rastu a vysokej nezamestnanosti a umožňoval znížiť dávky príjemcom, ak odmietli pracovnú ponuku. Odborníci tvrdia, že výhody, ktoré ponúka, nepokrývajú základné životné náklady, aj keď prinesie viac peňazí poberateľom sociálnych dávok.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v Nemecku brzdí podniky, pričom starnúca populácia predstavuje demografickú "časovanú bombu" pre verejný dôchodkový systém – hrozbu, ktorú chcú ministri zmierniť.
Schválená reforma je menej ambiciózna, než vláda pôvodne plánovala. Konzervatívna opozícia ju totiž minulý týždeň zablokovala v hornej komore parlamentu. Hlavný nemecký opozičný blok pritom argumentoval, že znižuje tlak na ľudí, aby prijímali dostupné pracovné miesta.
Trojkoalícia kancelára Olafa Scholza nemá väčšinu v hornej komore parlamentu, ktorá zastupuje 16 nemeckých spolkových vlád a regiónov.
Po zablokovaní sa návrh legislatívy presunul do výboru, ktorého úlohou je riešiť spory medzi dolnou a hornou komorou parlamentu. Minister práce Hubertus Heil vyzval sprostredkovateľský výbor, aby vyriešil patovú situáciu. Vláda a konzervatívci sa nakoniec dohodli na prepracovanej verzii, ktorá pohodlne prešla cez obe komory.
Hlavnou zmenou pôvodného plánu je odstránenie takzvaného "obdobia dôvery" v dĺžke šiestich mesiacov, počas ktorého by uchádzači o zamestnanie dostávali plné dávky, aj keby sa nedostavili na stretnutia na úrade práce.
Po schválení novelizovaného návrhu tak aktuálny systém, známy pod názvom Hartz IV, v ktorom sú zahrnuté aj sankcie pre ľudí odmietajúcich pracovné ponuky, nahradí od 1. januára nový program s názvom Bürgergeld, čiže základný príjem.
"Táto reforma je míľnikom sociálnej politiky v Nemecku," povedal kancelár Scholz pre časopis Focus v piatok po hlasovaniach v parlamente. Dodal, že reforma prinesie pomoc pre nekvalifikovaných ľudí, ktorí patria k dlhodobo nezamestnaným.
Kritici však vyčítajú novému systému, že sa veľmi nelíši od Hartz IV, ktorý bol zavedený v roku 2005 v čase nízkeho rastu a vysokej nezamestnanosti a umožňoval znížiť dávky príjemcom, ak odmietli pracovnú ponuku. Odborníci tvrdia, že výhody, ktoré ponúka, nepokrývajú základné životné náklady, aj keď prinesie viac peňazí poberateľom sociálnych dávok.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v Nemecku brzdí podniky, pričom starnúca populácia predstavuje demografickú "časovanú bombu" pre verejný dôchodkový systém – hrozbu, ktorú chcú ministri zmierniť.
