Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podnikatelia dlhodobo upozorňovali na nízke kompenzácie zvýšených nákladov na elektrickú energiu pre firmy z dôvodu vysokých cien povoleniek.
Autor TASR
Bratislava 26. augusta (TASR) - Celkový balík financií z Environmentálneho fondu určený na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy by sa mohol zvýšiť zo súčasných 7,5 % príjmov tohto fondu na 24,5 %. Vyplýva to z návrhu novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložil poslanec Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je zvyšujúca sa cena elektrickej energie a potreba zabezpečenia kompenzácie slovenského priemyslu v súvislosti s neprimeranými nákladmi, ktoré sú spôsobené obchodovaním s CO2 kvótami," uviedol Karahuta v dôvodovej správe k predloženej novele.
Aktuálne platné znenie zákona ráta s využitím minimálne 30 % príjmov z predaja emisných povoleniek na projekty úspory emisií, na zvyšovanie energetickej účinnosti či na podporu štátnej environmentálnej politiky. Štvrtina z tohto balíka financií má byť využitá práve na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie.
Karahuta navrhuje zvýšenie podielu využitia príjmov z predaja emisných povoleniek Envirofondom na minimálne 70 % a zároveň by sa mala na kompenzácie pre firmy zvýšiť suma z aktuálnych 25 % na 35 % z tejto sumy. O desať percent sa má, naopak, znížiť financovanie na "podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov SR v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov".
Podnikatelia dlhodobo upozorňovali na nízke kompenzácie zvýšených nákladov na elektrickú energiu pre firmy z dôvodu vysokých cien povoleniek. To slovenské spoločnosti znevýhodňuje nielen voči výrobcom z krajín mimo EÚ, ale znižuje to ich konkurencieschopnosť aj voči firmám v Únii. Aktuálne platné znenie zákona totiž navyše umožňuje "v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót" a túto možnosť v minulosti vláda pravidelne využívala. Karahuta preto tento sporný odsek 8 § 18 zákona navrhol vypustiť.
Návrh koaličného poslanca privítala iniciatíva Pomôžme Slovalcu a zachráňme výrobu hliníka, ktorú založili predstavitelia mesta Žiar nad Hornom. "Je nám jasné, že ak by táto novela bola aj prijatá, zastavenie výroby hliníka v Slovalcu to už neodvráti. Avšak vyššie kompenzácie z Envirofondu by zásadne zdvihli šance na to, že sa výroba obnoví v najbližších rokoch a hlinikáreň definitívne nezanikne. A pomôže to aj iným podnikom na Slovensku," povedal člen petičného výboru iniciatívy Martin Baláž.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je zvyšujúca sa cena elektrickej energie a potreba zabezpečenia kompenzácie slovenského priemyslu v súvislosti s neprimeranými nákladmi, ktoré sú spôsobené obchodovaním s CO2 kvótami," uviedol Karahuta v dôvodovej správe k predloženej novele.
Aktuálne platné znenie zákona ráta s využitím minimálne 30 % príjmov z predaja emisných povoleniek na projekty úspory emisií, na zvyšovanie energetickej účinnosti či na podporu štátnej environmentálnej politiky. Štvrtina z tohto balíka financií má byť využitá práve na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie.
Karahuta navrhuje zvýšenie podielu využitia príjmov z predaja emisných povoleniek Envirofondom na minimálne 70 % a zároveň by sa mala na kompenzácie pre firmy zvýšiť suma z aktuálnych 25 % na 35 % z tejto sumy. O desať percent sa má, naopak, znížiť financovanie na "podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov SR v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov".
Podnikatelia dlhodobo upozorňovali na nízke kompenzácie zvýšených nákladov na elektrickú energiu pre firmy z dôvodu vysokých cien povoleniek. To slovenské spoločnosti znevýhodňuje nielen voči výrobcom z krajín mimo EÚ, ale znižuje to ich konkurencieschopnosť aj voči firmám v Únii. Aktuálne platné znenie zákona totiž navyše umožňuje "v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót" a túto možnosť v minulosti vláda pravidelne využívala. Karahuta preto tento sporný odsek 8 § 18 zákona navrhol vypustiť.
Návrh koaličného poslanca privítala iniciatíva Pomôžme Slovalcu a zachráňme výrobu hliníka, ktorú založili predstavitelia mesta Žiar nad Hornom. "Je nám jasné, že ak by táto novela bola aj prijatá, zastavenie výroby hliníka v Slovalcu to už neodvráti. Avšak vyššie kompenzácie z Envirofondu by zásadne zdvihli šance na to, že sa výroba obnoví v najbližších rokoch a hlinikáreň definitívne nezanikne. A pomôže to aj iným podnikom na Slovensku," povedal člen petičného výboru iniciatívy Martin Baláž.
