Ako informovala Mária Zerzanová, PR manažérka Tesca na Slovensku, odhadom asi 12 % potravinového odpadu pochádza z reštaurácií a ďalších stravovacích zariadení.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Ak sa nič nezmení, do siedmich rokov sa z potravín stane najväčší zdroj globálnych emisií. Odpad sa totiž tvorí už na farmách, pri výrobe a spracovaní potravín, pri ich distribúcii a predaji, v reštauráciách či školských jedálňach, ale najmä v domácnostiach. Odznelo to na 6. ročníku konferencie o neplytvaní potravinami organizovanej spoločnosťou Tesco pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
"Aj to, ako a čo jeme, má vplyv na životné prostredie. Cieľom je smerovať k udržateľnému stravovaniu. Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie, musíme na deň znížiť uhlíkovú stopu súčasnej diéty na Slovensku zo 4,51 kilogramu ekvivalentu oxidu uhličitého na 2 kilogramy na osobu na deň. Každý z nás môže urobiť drobné zmeny v stravovaní, trošku ubrať na mäse a pridať zeleninu a ovocie, vopred plánovať, ak má náročné dni alebo veľa cestuje, a jedlo si aj vychutnať. Spoločne tak urobíme veľkú zmenu. Pri znižovaní uhlíkovej stopy je dôležitá aj diverzita v stravovaní. Pestrosť v jedle sa prenáša aj do prvovýroby, pre ktorú je biodiverzita kľúčová," uviedla Lenka Fryčová z organizácie Svetový fond na ochranu prírody.
Ako o konferencii informovala Mária Zerzanová, PR manažérka Tesca na Slovensku, odhadom asi 12 % potravinového odpadu pochádza z reštaurácií a ďalších stravovacích zariadení. Podobné dáta podľa nej potvrdil aj Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) pri MPRV.
"Podľa našich meraní pred pandémiou sa vyhodila až pätina hotových jedál v školských jedálňach. Žiak alebo rodič dieťa neodhlási alebo si jedlo nepríde prevziať. Uprednostnia pizzu, bagetu, ktorú si kúpia mimo jedálne, čo je škoda," dodal Polovka.
"Aj to, ako a čo jeme, má vplyv na životné prostredie. Cieľom je smerovať k udržateľnému stravovaniu. Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie, musíme na deň znížiť uhlíkovú stopu súčasnej diéty na Slovensku zo 4,51 kilogramu ekvivalentu oxidu uhličitého na 2 kilogramy na osobu na deň. Každý z nás môže urobiť drobné zmeny v stravovaní, trošku ubrať na mäse a pridať zeleninu a ovocie, vopred plánovať, ak má náročné dni alebo veľa cestuje, a jedlo si aj vychutnať. Spoločne tak urobíme veľkú zmenu. Pri znižovaní uhlíkovej stopy je dôležitá aj diverzita v stravovaní. Pestrosť v jedle sa prenáša aj do prvovýroby, pre ktorú je biodiverzita kľúčová," uviedla Lenka Fryčová z organizácie Svetový fond na ochranu prírody.
Ako o konferencii informovala Mária Zerzanová, PR manažérka Tesca na Slovensku, odhadom asi 12 % potravinového odpadu pochádza z reštaurácií a ďalších stravovacích zariadení. Podobné dáta podľa nej potvrdil aj Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) pri MPRV.
"Podľa našich meraní pred pandémiou sa vyhodila až pätina hotových jedál v školských jedálňach. Žiak alebo rodič dieťa neodhlási alebo si jedlo nepríde prevziať. Uprednostnia pizzu, bagetu, ktorú si kúpia mimo jedálne, čo je škoda," dodal Polovka.