Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani zdôraznil, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorá je rámcovou stratégiou pre rast, krajiny Európy potrebujú silnú priemyselnú základňu.
Autor TASR
Brusel 25. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes uviedla, že kým priemyselná výkonnosť v EÚ sa stabilizovala, podiel priemyslu na HDP v Európe sa znížil z 15,5 % pred rokom na 15,1 % v lete 2013. Slovensko zlepšením konkurencieschopnosti priemyslu podľa správy EK dobieha rozvinutejšie členské štáty.
Dve správy o konkurencieschopnosti priemyslu, ktoré dnes zverejnila EK, zdôrazňujú, že členské štáty únie dosiahli pokrok v zlepšovaní podnikateľského prostredia, vývozu a udržateľnosti. Stagnuje však konvergencia medzi priemyselne najkonkurencieschopnejšími krajinami a tými, ktoré vykazujú miernu výkonnosť.
Okrem toho náklady na energie rastú takmer vo všetkých členských štátoch, čo prispieva k dezindustrializácii Európy. Veľkými prekážkami sú tiež prístup k financiám a pokles investícií takmer vo všetkých členských štátoch.
Komisia skonštatovala, že aby sa európsky priemysel začal opäť rozvíjať, musí sa výrazne zlepšiť výkonnosť verejnej správy, ako aj väzby medzi školami a podnikmi.
Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani zdôraznil, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorá je rámcovou stratégiou pre rast, krajiny Európy potrebujú silnú priemyselnú základňu.
Výroba má silný druhotný vplyv na zvyšok hospodárstva, najmä na celkovú produktivitu. Z priemyslu prichádza 80 % súkromných inovácií, tri štvrtiny vývozu a priemysel zohráva podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest.
"Ešte sme ďaleko od 20-% cieľa určeného do roku 2020, ktorý EÚ predložila v roku 2012. Komisia pripravila niekoľko iniciatív na riešenie vysokých cien energií, zložitého prístupu k úverom, poklesu investícií, nedostatočnej kvalifikácie a byrokracie," spresnil Tajani. Dodal, že už počas tejto jesene EK bude dôraznejšie presadzovať priemyselné iniciatívy za účelom oživenia činnosti v tejto oblasti.
Priemyselnej politike v EÚ bude venované mimoriadne zasadnutie Európskej rady vo februári 2014, kde sa lídri EÚ pokúsia o výraznejšie posilnenie rastu a konkurencieschopnosti v priemysle.
V správe EK o členských krajinách sa uvádza, že na základe jednotkových mzdových nákladov slovenský priemysel patrí medzi najkonkurencieschopnejší v "dobiehaní" rozvinutejších členských štátov. Ťaží z prísunu vyspelých technológií na základe priamych zahraničných investícií, pričom výroba sa v poslednom desaťročí stala viac produktívnou.
Zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti robí slovenskú ekonomiku príťažlivejšou. Hlavnou politickou výzvou je dôraznejšia podpora inovácií a znalostnej náročnosti v domácich firmách, najmä v prípade malých a stredných podnikov. Pretrvávajúce výzvy v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja obmedzujú dlhodobejší potenciál Slovenska, keďže inovačné kapacity sa presúvajú smerom k znalostne rozvinutejším ekonomikám.
Pre Slovensko zostáva dôležité tiež zlepšenie verejnej správy a súdnictva, pretože by to pomohlo podnikaniu a všeobecne investičnej klíme. Za ďalšie nedostatky pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu možno považovať vysokú energetickú náročnosť a pomerne vysoké ceny energií.
Dve správy o konkurencieschopnosti priemyslu, ktoré dnes zverejnila EK, zdôrazňujú, že členské štáty únie dosiahli pokrok v zlepšovaní podnikateľského prostredia, vývozu a udržateľnosti. Stagnuje však konvergencia medzi priemyselne najkonkurencieschopnejšími krajinami a tými, ktoré vykazujú miernu výkonnosť.
Okrem toho náklady na energie rastú takmer vo všetkých členských štátoch, čo prispieva k dezindustrializácii Európy. Veľkými prekážkami sú tiež prístup k financiám a pokles investícií takmer vo všetkých členských štátoch.
Dôležitá je výkonnosť verejnej správy
Komisia skonštatovala, že aby sa európsky priemysel začal opäť rozvíjať, musí sa výrazne zlepšiť výkonnosť verejnej správy, ako aj väzby medzi školami a podnikmi.
Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani zdôraznil, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorá je rámcovou stratégiou pre rast, krajiny Európy potrebujú silnú priemyselnú základňu.
Výroba má silný druhotný vplyv na zvyšok hospodárstva, najmä na celkovú produktivitu. Z priemyslu prichádza 80 % súkromných inovácií, tri štvrtiny vývozu a priemysel zohráva podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest.
"Ešte sme ďaleko od 20-% cieľa určeného do roku 2020, ktorý EÚ predložila v roku 2012. Komisia pripravila niekoľko iniciatív na riešenie vysokých cien energií, zložitého prístupu k úverom, poklesu investícií, nedostatočnej kvalifikácie a byrokracie," spresnil Tajani. Dodal, že už počas tejto jesene EK bude dôraznejšie presadzovať priemyselné iniciatívy za účelom oživenia činnosti v tejto oblasti.
Priemyselnej politike v EÚ bude venované mimoriadne zasadnutie Európskej rady vo februári 2014, kde sa lídri EÚ pokúsia o výraznejšie posilnenie rastu a konkurencieschopnosti v priemysle.
V správe EK o členských krajinách sa uvádza, že na základe jednotkových mzdových nákladov slovenský priemysel patrí medzi najkonkurencieschopnejší v "dobiehaní" rozvinutejších členských štátov. Ťaží z prísunu vyspelých technológií na základe priamych zahraničných investícií, pričom výroba sa v poslednom desaťročí stala viac produktívnou.
Zlepšenie produktivity na Slovensku
Zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti robí slovenskú ekonomiku príťažlivejšou. Hlavnou politickou výzvou je dôraznejšia podpora inovácií a znalostnej náročnosti v domácich firmách, najmä v prípade malých a stredných podnikov. Pretrvávajúce výzvy v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja obmedzujú dlhodobejší potenciál Slovenska, keďže inovačné kapacity sa presúvajú smerom k znalostne rozvinutejším ekonomikám.
Pre Slovensko zostáva dôležité tiež zlepšenie verejnej správy a súdnictva, pretože by to pomohlo podnikaniu a všeobecne investičnej klíme. Za ďalšie nedostatky pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu možno považovať vysokú energetickú náročnosť a pomerne vysoké ceny energií.
