Bratislava 18. júna (TASR) – Kľúčom k trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti sú predovšetkým kvalifikovaní ľudia. Kompetencie, znalosti, ľudské vlastnosti, tvorivosť, pružnosť, sebavedomie, schopnosť presadiť sa v čoraz náročnejšom prostredí - to sú fundamentálne prvky, ktorými možno trvalo udržať konkurenčnú schopnosť priemyslu SR na globálnych kolbištiach. Uviedol to dnes v Bratislave na konferencii priemyselnej bipartity o inováciách v priemysle predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).

Vláda SR chce podľa neho dosiahnuť zásadnú zmenu v smerovaní výskumu tak, aby bol významnejšie orientovaný dopytovo ako ponukovo. "Požiadavky podnikov vyjadrené iba strategickými inovačnými plánmi sa musia stať jadrom priemyselného výskumu. Okrem legislatívnych podmienok si to vyžaduje vytvorenie implementačnej agentúry na financovanie a koordinovanie priemyselného výskumu, vývoja a inovácií vo forme národného technologického inštitútu. Ten však nemôže byť nejakým byrokratickým pracoviskom, ale aktívnym koordinátorom a generátorom potrieb a možností priemyselnej praxe s prepojením na medzinárodné výskumné siete," spresnil Fico.

"Očakávame, že nadnárodné koncerny pôsobiace na Slovensku začnú u nás vytvárať pracoviská priemyselného výskumu, ktoré budú súčasťou výskumných sietí. K tomu vláda podniká rad rôznych krokov, a to aj prostredníctvom ekonomickej diplomacie. Ak prichádza nový investor na Slovensko, tak sa ho snažíme presviedčať, aby k nám neprinášal len samotnú výrobu, ale pokiaľ možno, aby vytváral priestor pre šikovných, vzdelaných ľudí z oblasti priemyselného výskumu, v ktorom by mohli nájsť uplatnenie," zdôraznil premiér.



Pripomenul zároveň, že slovenský priemysel je dnes nezanedbateľným výrobným potenciálom, a to aj prostredníctvom zahraničných investorov. "Naša krajina sa opäť stáva centrom moderného priemyslu, minimálne v stredoeurópskom priestore. Aby sme túto pozíciu udržali a rozvíjali, nevystačíme si s nástrojmi, ako sú sociálny či daňový dumping alebo tzv. bublinové finančníctvo," dodal Fico.

Výdavky na výskum dnes idú z čistého zisku, mali by ísť do nákladov

Foto: TASR

Výdavky na vedu, výskum a inovácie sa v súčasnosti v podnikovej sfére uhrádzajú z čistého zisku. "Dnes mnohé veci, ktoré idú na vedu, výskum alebo nové aplikácie, musia byť z čistých zdrojov, čiže zo zisku, zdanené. A sú pripočítateľnou položkou k daňovému základu," uviedol dnes v Bratislave na tlačovej besede v rámci konferencie priemyselnej bipartity o inováciách v priemysle predseda OZ KOVO Emil Machyna.

Podľa neho je preto žiaduce, aby sa tento stav zmenil, teda aby zdroje na výskum boli nákladovou položkou a dokonca aby mali zrýchlený odpis. "Je potrebné, aby návratnosť investície bola rýchla, aby sa za rok - za dva investorovi vynaložené peniaze vrátili naspäť," poznamenal.

Machyna pripomenul, že vo vyspelej Európe priemyselné organizácie dávajú zo svojich nákladov na vedu, výskum a vývoj 6 %, kým v SR len jedno percento. "To, že sa vynakladá len jedno percento, to je možno práve preto, že výdavky na výskum nie sú nákladovou položkou. Pre firmy, ktoré budú investovať z čistých peňazí, zo zisku, to sú pre nich veľmi drahé peniaze, dnes zdanené 23-% sadzbou. O to bude konkurencieschopnosť firiem horšia. Ak však niekto poskytne peniaze na výskum započítateľné do nákladov, tak minimálne 23-% efekt má pre seba. Toto je jedna z ciest, o ktorej treba diskutovať a takýmto spôsobom nastaviť," dodal.