Bratislava 4. októbra (TASR) - Ministerstvo financií (MF) SR pripravilo návrh takmer 100 opatrení v objeme 7 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo necelých 10 miliárd eur, ktoré by pomohli v ozdravení verejných financií. Táto suma prevyšuje potrebu konsolidácie na stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch o takmer tretinu a nasledujúca vláda si z nich bude môcť vybrať podľa vlastných priorít.

Vyplýva to z materiálu Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý v stredu zverejnil rezort financií. Po stredajšom rokovaní vlády ich predstavili dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor a dočasne poverený minister financií Michal Horváth.

"Konsolidačný mix s najmenej negatívnym vplyvom na ekonomiku by mal pozostávať primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. Rast by výraznejšie neohrozilo ani zacielenie sociálnych dávok a dotácií na tých, ktorí ich najviac potrebujú. Na príjmovej strane sa odporúča zvyšovanie nepriamych daní, najmä spotrebných, majetkových a "zelených" daní," priblížil v materiáli Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií.

Návrhy opatrení sa skladajú zo zvýšenia príjmov menej škodlivých pre ekonomiku v sume 3,256 miliardy eur, zacielenia sociálnych výdavkov s úsporou 2,365 miliardy eur, či vyššieho zdanenia negatívnych externalít v hodnote 1,550 miliardy eur. Ďalšie úspory by malo priniesť zoštíhlenie verejnej správy (968 miliónov eur), efektívnejší daňový systém (860 miliónov eur), zníženie dotácií (344 miliónov eur) a efektívna prevádzka (211 miliónov eur).

Budúci demografický tlak je podľa inštitútu vhodné zmierniť reformami, ktorých pozitívne pro-rastové vplyvy sa zrejme prejavia až za horizontom rozpočtu na nasledujúce roky. Zvýšenie potenciálu rastu ekonomiky môžu zabezpečiť najmä opatrenia smerujúce k vyššej zamestnanosti, napríklad zlepšenie migračnej politiky, či podmienok pre zapojenie neaktívneho obyvateľstva na trhu práce.

Príjmy štátu je podľa MF možné zvýšiť najmä na nepriamych daniach a poplatkoch, ktoré ekonomický rast ohrozujú menej ako zvyšovanie priamych daní. Napríklad zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) o 2 percentuálne body (p. b.), teda približne na úroveň priemeru EÚ a zrušenie väčšiny selektívne znížených sadzieb by prinieslo do verejných príjmov takmer 2 miliardy eur.

Slovensko tiež zdaňuje menej majetok, čo by sa podľa IFP dalo napraviť najmä zdaňovaním nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty. To by mohlo navýšiť príjmy o 0,5 miliardy eur. "Vhodným spôsobom, ako zvýšiť príjmy, je tiež zdanenie negatívnych externalít. Napríklad razantnejšie zdanenie tabaku, alkoholu a hazardu, alebo po vzore iných krajín zavedenie dane aj na sladené nápoje by spolu mohli priniesť približne 0,4 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.

Menej ekologická cestná doprava by sa zase mohla viac zdaniť zvýšením sadzby na pohonné hmoty. Porovnanie s EÚ tiež podľa MF poukazuje na potenciál vyššieho zdanenia motorových vozidiel. Pri výške registračného poplatku navrhuje viac zohľadniť emisie CO2 a hmotnosť áut, prípadne rozšíriť daň z motorových vozidiel aj na fyzické osoby. Tieto opatrenia by priniesli ďalších 0,7 miliardy eur.

Šetrenie na výdavkoch by mohlo podľa MF vychádzať primárne z výraznejšieho zacielenia sociálneho systému na ohrozené skupiny, doplnené najmä zoštíhlením menej efektívnych prevádzkových výdavkov štátu. "V posledných rokoch boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré narušili základnú myšlienku udržateľnosti dôchodkového systému postavenej na valorizácii, ktorá zachováva kúpyschopnosť dôchodcov. Ide najmä o 13. dôchodky a rodičovský dôchodok, ktorých zrušenie by znížilo deficit približne o 0,7 miliardy eur," predpokladá IFP.

Podobné zníženie výdavkov by sa dalo dosiahnuť aj vyplácaním súčasne platných úrovní sociálnych dávok len nízkopríjmovému obyvateľstvu. Týka sa to najmä daňového bonusu, prídavku na dieťa či príspevku pri narodení dieťaťa.

Rezort financií zdôraznil, že najmenej by ekonomiku bolelo znižovanie prevádzkových výdavkov, vrátane mzdových nákladov. "Zatiaľ v plnej miere neuskutočnené personálne audity na ministerstvách, väčších štátnych podnikoch a samosprávach by preto mohli identifikovať úspory do 10 % pracovných miest, vo väzbe na už uskutočnené investície do digitalizácie. Vzhľadom na doterajší relatívne prudký rast platov vo verejnom sektore vrátane zdravotníctva by tiež priemerný rast miezd v najbližších rokoch mohol byť už viac tlmený," konštatoval IFP v predloženom materiáli.

Na celej mzdovej obálke ministerstvo identifikovalo potenciál úspor na úrovni takmer 1 miliardy eur. O niečo menší potenciál úspor existuje aj v nákupe tovarov a služieb, alebo v oblasti zefektívnenia poskytovaných dotácii.