Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa NKÚ väčšina foriem podpory znevýhodnených skupín vôbec nefungovala alebo nebola účinná.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) - Sociálne podniky, ktoré majú pomôcť vtiahnuť znevýhodnené skupiny ľudí a dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia, Slovensko nevie dlhodobo využívať naplno. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorej väčšina foriem podpory znevýhodnených skupín vôbec nefungovala alebo nebola účinná. V piatok o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
NKÚ pripomenulo, že na podporu sociálneho podnikania bolo vynaložených už vyše 100 miliónov eur. Avšak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa úradu od roku 2018 nevykonalo hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku. "Kvôli chýbajúcemu informačnému systému nemá rezort práce dostatočné dáta o zamestnancoch podnikov, a z tohto dôvodu nebol schopný vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov," skonštatoval NKÚ.
Podľa úradu je pre rozvoj sociálnej ekonomiky kľúčovým strategický prístup k riadeniu zo strany ministerstva práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, ktorá je však v ostatných rokoch nedostatočná.
"Práve medzirezortná spolupráca bola mojimi kolegami kontrolórmi identifikovaná ako riziko, ktoré vyústilo do viacerých pochybení. Tento typ spolupráce nemôže byť postavený len na dobrovoľnej báze. Ak je táto oblasť pre vládu prioritou, je potrebné zaviazať dotknuté inštitúcie k systematickej spolupráci a jej odpočtovaniu," uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
NKÚ priblížil, že podľa aktuálneho registra na Slovensku funguje 564 sociálnych podnikov. Pritom jedinou stabilne využívanou formou podpory sú podľa úradu integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní hlavne vyrovnávacím finančným príspevkom.
Podľa Andrassyho by však sociálne podniky mali slúžiť ako nástroj na vtiahnutie znevýhodnených skupín ľudí a dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia a pomôcť im získať pracovné návyky či nové zručnosti. "Nemajú však nahrádzať štandardné podnikateľské subjekty, ako je to v súčasnosti, keď sa sociálne podniky stávajú dlhodobým miestom pre zamestnávanie znevýhodnených skupín," upozornil šéf NKÚ.
Úrad poukázal na absenciu strategického riadenia zo strany rezortu, čo spôsobilo, že v predchádzajúcich piatich rokoch nebolo možné sledovať prínos sociálnych podnikov. Rezortu práce vytkol, že nesledoval ani to, ako sociálne podniky vynakladajú finančné prostriedky či ako uplatňujú zníženú daň z pridanej hodnoty (DPH).
"Vzhľadom na zistené riziká, bude kontrolný úrad komunikovať s daňovou správou o probléme s uplatňovaním nižšej DPH v tejto oblasti a o možných úpravách legislatívy podporujúcej sociálne podnikanie," zhodnotil NKÚ.
NKÚ pripomenulo, že na podporu sociálneho podnikania bolo vynaložených už vyše 100 miliónov eur. Avšak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa úradu od roku 2018 nevykonalo hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku. "Kvôli chýbajúcemu informačnému systému nemá rezort práce dostatočné dáta o zamestnancoch podnikov, a z tohto dôvodu nebol schopný vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov," skonštatoval NKÚ.
Podľa úradu je pre rozvoj sociálnej ekonomiky kľúčovým strategický prístup k riadeniu zo strany ministerstva práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, ktorá je však v ostatných rokoch nedostatočná.
"Práve medzirezortná spolupráca bola mojimi kolegami kontrolórmi identifikovaná ako riziko, ktoré vyústilo do viacerých pochybení. Tento typ spolupráce nemôže byť postavený len na dobrovoľnej báze. Ak je táto oblasť pre vládu prioritou, je potrebné zaviazať dotknuté inštitúcie k systematickej spolupráci a jej odpočtovaniu," uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
NKÚ priblížil, že podľa aktuálneho registra na Slovensku funguje 564 sociálnych podnikov. Pritom jedinou stabilne využívanou formou podpory sú podľa úradu integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní hlavne vyrovnávacím finančným príspevkom.
Podľa Andrassyho by však sociálne podniky mali slúžiť ako nástroj na vtiahnutie znevýhodnených skupín ľudí a dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia a pomôcť im získať pracovné návyky či nové zručnosti. "Nemajú však nahrádzať štandardné podnikateľské subjekty, ako je to v súčasnosti, keď sa sociálne podniky stávajú dlhodobým miestom pre zamestnávanie znevýhodnených skupín," upozornil šéf NKÚ.
Úrad poukázal na absenciu strategického riadenia zo strany rezortu, čo spôsobilo, že v predchádzajúcich piatich rokoch nebolo možné sledovať prínos sociálnych podnikov. Rezortu práce vytkol, že nesledoval ani to, ako sociálne podniky vynakladajú finančné prostriedky či ako uplatňujú zníženú daň z pridanej hodnoty (DPH).
"Vzhľadom na zistené riziká, bude kontrolný úrad komunikovať s daňovou správou o probléme s uplatňovaním nižšej DPH v tejto oblasti a o možných úpravách legislatívy podporujúcej sociálne podnikanie," zhodnotil NKÚ.
