Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kontrolóri kritizujú, že pri informačných projektoch financovaných z európskych a národných zdrojov sa stalo pravidlom utajovanie celého procesu obstarávania i jeho riadenia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. augusta (TASR) - Používanie štátnych a európskych peňazí nesmie byť plošne utajované. Zdôraznil to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe záverov z kontroly projektu z oblasti kybernetickej bezpečnosti na riešenie incidentov. Poslancom odporúča, aby požiadali vládu o úpravu platnej legislatívy tak, že zákonom budú stanovené jasné pravidlá pre povinné zverejňovanie rámcových zmlúv aj v prípade obstarávania akýchkoľvek služieb či tovarov, ktoré sa realizujú z verejných a európskych zdrojov v utajenom režime.
Po kontrole kybernetických projektov za bezmála 53 miliónov eur zistili štátni kontrolóri viacero nedostatkov. Od realizácie verejného obstarávania, transparentnosti výberu dodávateľa až po finančné riadenie projektu zo strany bývalého Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). "NKÚ svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní a porušením povinností pri správe cudzieho majetku," skonštatoval úrad.
Kontrolóri kritizujú, že pri informačných projektoch financovaných z európskych a národných zdrojov sa stalo pravidlom utajovanie celého procesu obstarávania i jeho riadenia. Pri kontrolovanom kyberbezpečnostnom projekte zistili, že napriek tomu, že odborné autority štátu, ako sú Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) či Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES), spracovali podrobnú dokumentáciu Národného projektu kybernetickej bezpečnosti, vtedajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu si za 40.000 eur nechal dodatočne vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti prostredníctvom externého dodávateľa, spoločnosti Ernst & Young. "Dodávateľ pritom nedisponoval bezpečnostnými previerkami, ktoré by mu umožnili oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a preto mohol vyhotoviť len všeobecný dokument bez odborného, vecného pohľadu," tvrdia kontrolóri. Podľa nich je takéto konanie v rozpore s princípom hospodárneho nakladania s verejnými financiami.
Vážne pochybenia zistili aj pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. ÚPVII ju určil nielen ako jednu položku za predmet zákazky, ale do pôvodnej hodnoty nebola započítaná kompletná technická podpora na celé obdobie trvania projektu. Preto sa pôvodná očakávaná hodnota stanovená na 12,9 milióna eur bez DPH zvýšila o tretinu, na konečných 16,7 milióna eur.
Problém vidia kontrolóri aj v tom, že pre utajovaný režim projekt neposudzoval Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý má hodnotiť všetky IT projekty nad desať miliónov eur.
Projektu tiež vyčítajú, že ceny za technické komponenty boli výrazne nadhodnotené. Výrazne vysoké ceny evidovali napríklad pri rozbalení, montáži a osadení hardvéru, likvidácii obalov či oživení zariadení.
Kontrolóri pochválili, že vedenie NBÚ odtajnilo základné náležitosti projektu v rámcovej zmluve. NKÚ zároveň odporúča v budúcnosti utajovať len nevyhnutné informácie a v súčinnosti s NBÚ prináša aj pravidlá, ktoré by mali využívať ministerstvá či iné inštitúcie v záujme transparentnosti a efektívnosti používania verejných zdrojov.
Bývalý podpredseda vlády pre informatizáciu Richard Raši pre TASR uviedol, že o tom, čo má a čo nemá byť utajované, nemôžu rozhodovať úradníci z NKÚ a ani politici, ale odborníci a experti, ktorí projekt pripravujú. "Mohlo by sa totiž stať, že projekt by vyšiel navnivoč, keby boli prezradené dôležité informácie, ktoré majú chrániť bezpečnosť informačných systémov," uzavrel Raši.
Po kontrole kybernetických projektov za bezmála 53 miliónov eur zistili štátni kontrolóri viacero nedostatkov. Od realizácie verejného obstarávania, transparentnosti výberu dodávateľa až po finančné riadenie projektu zo strany bývalého Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). "NKÚ svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní a porušením povinností pri správe cudzieho majetku," skonštatoval úrad.
Kontrolóri kritizujú, že pri informačných projektoch financovaných z európskych a národných zdrojov sa stalo pravidlom utajovanie celého procesu obstarávania i jeho riadenia. Pri kontrolovanom kyberbezpečnostnom projekte zistili, že napriek tomu, že odborné autority štátu, ako sú Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) či Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES), spracovali podrobnú dokumentáciu Národného projektu kybernetickej bezpečnosti, vtedajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu si za 40.000 eur nechal dodatočne vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti prostredníctvom externého dodávateľa, spoločnosti Ernst & Young. "Dodávateľ pritom nedisponoval bezpečnostnými previerkami, ktoré by mu umožnili oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a preto mohol vyhotoviť len všeobecný dokument bez odborného, vecného pohľadu," tvrdia kontrolóri. Podľa nich je takéto konanie v rozpore s princípom hospodárneho nakladania s verejnými financiami.
Vážne pochybenia zistili aj pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. ÚPVII ju určil nielen ako jednu položku za predmet zákazky, ale do pôvodnej hodnoty nebola započítaná kompletná technická podpora na celé obdobie trvania projektu. Preto sa pôvodná očakávaná hodnota stanovená na 12,9 milióna eur bez DPH zvýšila o tretinu, na konečných 16,7 milióna eur.
Problém vidia kontrolóri aj v tom, že pre utajovaný režim projekt neposudzoval Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý má hodnotiť všetky IT projekty nad desať miliónov eur.
Projektu tiež vyčítajú, že ceny za technické komponenty boli výrazne nadhodnotené. Výrazne vysoké ceny evidovali napríklad pri rozbalení, montáži a osadení hardvéru, likvidácii obalov či oživení zariadení.
Kontrolóri pochválili, že vedenie NBÚ odtajnilo základné náležitosti projektu v rámcovej zmluve. NKÚ zároveň odporúča v budúcnosti utajovať len nevyhnutné informácie a v súčinnosti s NBÚ prináša aj pravidlá, ktoré by mali využívať ministerstvá či iné inštitúcie v záujme transparentnosti a efektívnosti používania verejných zdrojov.
Bývalý podpredseda vlády pre informatizáciu Richard Raši pre TASR uviedol, že o tom, čo má a čo nemá byť utajované, nemôžu rozhodovať úradníci z NKÚ a ani politici, ale odborníci a experti, ktorí projekt pripravujú. "Mohlo by sa totiž stať, že projekt by vyšiel navnivoč, keby boli prezradené dôležité informácie, ktoré majú chrániť bezpečnosť informačných systémov," uzavrel Raši.
