Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukázalo sa, že vyše polovica domácností s hypotékou, ktoré sa po kríze dostali do rizika finančných ťažkostí, boli tie, ktoré do nej vstupovali s vysokým podielom splátok k príjmu - nad 60 %.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) - Koronakríza môže spôsobiť finančné ťažkosti najmä domácnostiam, ktoré už pred vypuknutím pandémie mali vysoký podiel splátok ku svojmu príjmu. Potvrdil to aj prvý prieskum Národnej banky Slovenska (NBS) zameraný na finančnú situáciu domácností po zavedení odkladu splátok úverov. Ten je v súčasnosti možný až na deväť mesiacov.
Do rizika finančných ťažkostí sa od marca tohto roka do júla dostalo 6,5 % domácností splácajúcich úvery. Ďalších 2,7 % domácností bolo v tomto riziku už pred krízou. Spolu ide približne o 70.000 domácností. "Približne 88 % domácností, ktoré sa počas koronakrízy dostali do rizika finančných ťažkostí, očakáva po uplynutí krízy stabilizáciu a zlepšenie ich finančnej situácie. Blízko hranice rizika finančných ťažkostí boli približne štyri percentá domácností," uvádza sa vo výskumnej štúdii NBS.
Zvládnutie súčasnej krízy závisí aj od výšky dlhov, ktoré musia ľudia splácať a ktoré v niektorých prípadoch podstatne ukroja z mesačnej výplaty. "Zvýšenému riziku finančných ťažkostí v dôsledku koronakrízy sú vystavené najmä domácnosti, ktoré mali pred krízou vysoký podiel splátok k príjmu zníženému o životné minimum (nad 60 %)," upozornila NBS.
Do rizika finančných ťažkostí sa dostalo takmer 33 % domácností s podielom splátok k príjmu 60 % až 80 % a takmer 41 % domácností s podielom splátok 80 % až 100 %. "To potvrdzuje, že domácnosti s vysokým podielom splátok k príjmu môžu v prípade zhoršenia ekonomických podmienok čeliť výrazne vyššiemu riziku finančných problémov," upozorňuje NBS. A práve títo ľudia vo významnej miere aj využívajú možnosť odkladu splátok. "V prípade domácností s podielom splátok 80 % až 100 % až polovica týchto domácností vo finančných ťažkostiach požiadala o odklad. Vyššia miera využívania odkladu splátok v týchto domácnostiach naznačuje, že časť z nich nebola dostatočne pripravená na krízu a napriek vysokému podielu splátok k príjmu nemali vytvorené ani dostatočné rezervy na preklenutie dočasného poklesu príjmu," konštatuje NBS.
Prieskum ukázal, že samotný odklad splátok bol častejšie využívaný pri hypotékach. "Dôvodom môže byť skutočnosť, že pri hypotékach často tvorí splátka podstatnú časť príjmu a jej odklad má významný vplyv na aktuálnu finančnú situáciu domácností," konštatuje NBS. Ukázalo sa, že vyše polovica domácností s hypotékou, ktoré sa po kríze dostali do rizika finančných ťažkostí, boli tie, ktoré do nej vstupovali s vysokým podielom splátok k príjmu - nad 60 %.
Splátky si celkovo odložilo 5,4 % domácností, z nich takmer 40 % čelí zvýšenému riziku finančných ťažkostí, čo predstavuje približne 15.000 domácností. Ďalších 2,4 % domácností ešte plánuje využiť odklad splátok.
Prieskum tiež ukázal, že koronakríza má významný vplyv najmä na rodiny, v ktorých niektorý z členov stratil prácu, ukončil podnikanie, alebo pracoval v sektore zasiahnutom krízou, ako napríklad hotelierstvo, rekreácia, umenie či stravovacie služby.
Do rizika finančných ťažkostí sa od marca tohto roka do júla dostalo 6,5 % domácností splácajúcich úvery. Ďalších 2,7 % domácností bolo v tomto riziku už pred krízou. Spolu ide približne o 70.000 domácností. "Približne 88 % domácností, ktoré sa počas koronakrízy dostali do rizika finančných ťažkostí, očakáva po uplynutí krízy stabilizáciu a zlepšenie ich finančnej situácie. Blízko hranice rizika finančných ťažkostí boli približne štyri percentá domácností," uvádza sa vo výskumnej štúdii NBS.
Zvládnutie súčasnej krízy závisí aj od výšky dlhov, ktoré musia ľudia splácať a ktoré v niektorých prípadoch podstatne ukroja z mesačnej výplaty. "Zvýšenému riziku finančných ťažkostí v dôsledku koronakrízy sú vystavené najmä domácnosti, ktoré mali pred krízou vysoký podiel splátok k príjmu zníženému o životné minimum (nad 60 %)," upozornila NBS.
Do rizika finančných ťažkostí sa dostalo takmer 33 % domácností s podielom splátok k príjmu 60 % až 80 % a takmer 41 % domácností s podielom splátok 80 % až 100 %. "To potvrdzuje, že domácnosti s vysokým podielom splátok k príjmu môžu v prípade zhoršenia ekonomických podmienok čeliť výrazne vyššiemu riziku finančných problémov," upozorňuje NBS. A práve títo ľudia vo významnej miere aj využívajú možnosť odkladu splátok. "V prípade domácností s podielom splátok 80 % až 100 % až polovica týchto domácností vo finančných ťažkostiach požiadala o odklad. Vyššia miera využívania odkladu splátok v týchto domácnostiach naznačuje, že časť z nich nebola dostatočne pripravená na krízu a napriek vysokému podielu splátok k príjmu nemali vytvorené ani dostatočné rezervy na preklenutie dočasného poklesu príjmu," konštatuje NBS.
Prieskum ukázal, že samotný odklad splátok bol častejšie využívaný pri hypotékach. "Dôvodom môže byť skutočnosť, že pri hypotékach často tvorí splátka podstatnú časť príjmu a jej odklad má významný vplyv na aktuálnu finančnú situáciu domácností," konštatuje NBS. Ukázalo sa, že vyše polovica domácností s hypotékou, ktoré sa po kríze dostali do rizika finančných ťažkostí, boli tie, ktoré do nej vstupovali s vysokým podielom splátok k príjmu - nad 60 %.
Splátky si celkovo odložilo 5,4 % domácností, z nich takmer 40 % čelí zvýšenému riziku finančných ťažkostí, čo predstavuje približne 15.000 domácností. Ďalších 2,4 % domácností ešte plánuje využiť odklad splátok.
Prieskum tiež ukázal, že koronakríza má významný vplyv najmä na rodiny, v ktorých niektorý z členov stratil prácu, ukončil podnikanie, alebo pracoval v sektore zasiahnutom krízou, ako napríklad hotelierstvo, rekreácia, umenie či stravovacie služby.
