Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slováci sú v investovaní konzervatívni, nedostatkom je aj to, že si odkladali splátky úverov, aj keď nemuseli, a ukázalo sa tiež, že prečerpávali kreditné karty, uviedla Straková.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) - Nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch, odkladanie splátok úverov, i keď to nebolo nevyhnutné, či prečerpávanie kreditných kariet. Toto sú najčastejšie slabé finančné stránky Slovákov, ktoré odhalila koronakríza. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Partners pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti, ktorý bude v utorok 8. septembra.
Kríza vyvolaná pandémiou spôsobila, že domácnosti sa museli prispôsobiť novej situácii. "Môžeme hovoriť o štyroch dosahoch koronakrízy. Mala vplyv na nákupné správanie, príjem domácností, nečakané výdavky a poslednou kategóriou, ktorú koronakríza zasiahla, boli úspory a úvery," vymenovala Zuzana Miklovičová z Partners Group.
V prieskume až 60 % opýtaných uviedlo, že začali byť opatrnejší v nákupoch, pričom až deväť z desiatich menej nakupuje nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácnosti, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu alebo domu.
Ľudia tiež pocítili zníženie príjmu v domácnosti, a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných.
Domácnostiam sa zvýšili aj výdavky, s ktorými nepočítali. Reagovala tak tretina opýtaných a ako dôvod uviedla, že je viac doma alebo pracuje z domu. Približne 70 % domácností, ktorým stúpli výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenie bežného chodu domácnosti alebo na ochranu zdravia.
Až takmer tretina respondentov deklarovala, že musela siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina, až 81 %, ľudí uviedla, že musela siahnuť na svoje úspory. Necelá pätina opýtaných požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina požiadala o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.
Koronakríza tak odhalila viaceré silné aj slabé stránky Slovákov. "Nie je prekvapivé, že najväčšie problémy mali tí, ktorí mali 'hlboko do vrecka' už pred krízou," priblížil sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Silnou stránkou ľudí bolo, že boli disciplinovaní a promptne reagovali na vzniknutú situáciu. "Šetrili na výdavkoch a spotrebe. Štatistiky potvrdili, že ľudia menej využívali úvery a niektorí využili krízu na investovanie. Ľudia začali finančne plánovať," doplnila odborníčka na financie z Partners Group Andrea Straková.
Slabou stránkou domácností je podľa Strakovej aj to, že im chýba dostatočná finančná rezerva, ľudia si nevedú podrobnejší prehľad o výdavkoch. "Slováci sú v investovaní konzervatívni, nedostatkom je aj to, že si odkladali splátky úverov, aj keď nemuseli, a ukázalo sa tiež, že prečerpávali kreditné karty," uviedla Straková s tým, že slabou finančnou stránkou domácností je aj nesplácanie. "Kríza praje pripraveným, ľudia, ktorí sa rozumne správali pred krízou, prvú vlnu zvládli v oveľa väčšom pokoji. Prieskum ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácností ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali," doplnila Straková.
Takmer 64 % domácností uviedlo, že z finančného pohľadu nemá pandémia žiadne pozitíva. Približne tretina uviedla, že aj napriek tejto situácii sa jej podarilo znížiť výdavky a niečo ušetrila. "Z hľadiska životnej úrovne takmer polovica nevníma svoju životnú úroveň ani ako dobrú, ani ako zlú. Približne tretina ju zhodnotila ako dobrú a viac ako pätina Slovákov vníma svoju životnú úroveň ako zlú," dodal Slosiarik.
Kríza vyvolaná pandémiou spôsobila, že domácnosti sa museli prispôsobiť novej situácii. "Môžeme hovoriť o štyroch dosahoch koronakrízy. Mala vplyv na nákupné správanie, príjem domácností, nečakané výdavky a poslednou kategóriou, ktorú koronakríza zasiahla, boli úspory a úvery," vymenovala Zuzana Miklovičová z Partners Group.
V prieskume až 60 % opýtaných uviedlo, že začali byť opatrnejší v nákupoch, pričom až deväť z desiatich menej nakupuje nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácnosti, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu alebo domu.
Ľudia tiež pocítili zníženie príjmu v domácnosti, a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných.
Domácnostiam sa zvýšili aj výdavky, s ktorými nepočítali. Reagovala tak tretina opýtaných a ako dôvod uviedla, že je viac doma alebo pracuje z domu. Približne 70 % domácností, ktorým stúpli výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenie bežného chodu domácnosti alebo na ochranu zdravia.
Až takmer tretina respondentov deklarovala, že musela siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina, až 81 %, ľudí uviedla, že musela siahnuť na svoje úspory. Necelá pätina opýtaných požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina požiadala o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.
Koronakríza tak odhalila viaceré silné aj slabé stránky Slovákov. "Nie je prekvapivé, že najväčšie problémy mali tí, ktorí mali 'hlboko do vrecka' už pred krízou," priblížil sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Silnou stránkou ľudí bolo, že boli disciplinovaní a promptne reagovali na vzniknutú situáciu. "Šetrili na výdavkoch a spotrebe. Štatistiky potvrdili, že ľudia menej využívali úvery a niektorí využili krízu na investovanie. Ľudia začali finančne plánovať," doplnila odborníčka na financie z Partners Group Andrea Straková.
Slabou stránkou domácností je podľa Strakovej aj to, že im chýba dostatočná finančná rezerva, ľudia si nevedú podrobnejší prehľad o výdavkoch. "Slováci sú v investovaní konzervatívni, nedostatkom je aj to, že si odkladali splátky úverov, aj keď nemuseli, a ukázalo sa tiež, že prečerpávali kreditné karty," uviedla Straková s tým, že slabou finančnou stránkou domácností je aj nesplácanie. "Kríza praje pripraveným, ľudia, ktorí sa rozumne správali pred krízou, prvú vlnu zvládli v oveľa väčšom pokoji. Prieskum ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácností ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali," doplnila Straková.
Takmer 64 % domácností uviedlo, že z finančného pohľadu nemá pandémia žiadne pozitíva. Približne tretina uviedla, že aj napriek tejto situácii sa jej podarilo znížiť výdavky a niečo ušetrila. "Z hľadiska životnej úrovne takmer polovica nevníma svoju životnú úroveň ani ako dobrú, ani ako zlú. Približne tretina ju zhodnotila ako dobrú a viac ako pätina Slovákov vníma svoju životnú úroveň ako zlú," dodal Slosiarik.
