Bratislava 22. júla (TASR) - Koronakríza sa na slovenskom trhu práce prejavila prudkým rastom nezamestnanosti. Ohrozené sú najmä sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ľudia s nižšou kvalifikáciou a nižšími mzdami sú vo väčšej miere zamestnaní v povolaniach, ktoré nie je možné vykonávať z domu, a preto boli tiež viac ohrození stratou zamestnania. Opatrenia by sa mali zamerať na stabilizáciu príjmov ohrozených skupín a podporu ich znovuzamestnania po skončení krízy. Poukazuje na to najnovšia analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.

Ekonomická kríza vyvolaná pandémiou sa na Slovensku prejavila najrýchlejším nárastom nezamestnanosti od krízového roku 2009. "Tento vývoj naznačuje, že náhle prerušenie ekonomickej aktivity spôsobené zatvorením ekonomiky môže mať porovnateľné dôsledky na trh práce ako kríza spred 11 rokov. Na druhej strane, lepšia situácia na trhu práce tesne pred krízou prispela k tomu, že v absolútnom vyjadrení bol nárast nezamestnanosti za prvých šesť mesiacov tohto roka nižší ako v roku 2009," konštatujú analytici IFP.

Ukázalo sa tiež, že kríza okresala najmä počty dohodárov. Podľa údajov Sociálnej poisťovne (SP) zaniklo v apríli tohto roka 29.000 dohôd, čo predstavovalo takmer 8 % z celkového počtu. V tom istom mesiaci sa z evidencie SP vytratilo 47.000 zamestnancov. "Pokles zamestnaneckých vzťahov pretrvával aj počas mája. SP síce zaznamenala nárast počtu dohôd, no to naznačuje skôr vplyv sezónnych faktorov ako ekonomické oživenie," doplnil IFP.

V júni tohto roka sa situácia na trhu práce mierne zlepšila Údaje zo SP ukazujú, že počet zamestnaneckých vzťahov stúpol oproti máju o 4000, ale zamestnanosť sa však stále nachádza hlboko pod predkrízovou úrovňou. Na druhej strane, počet dohôd razantne stúpol a vrátil sa na úroveň z februára.

Zamestnávatelia majú veľmi pesimistické vyhliadky o budúcej zamestnanosti a pokles dopytu po práci sa odzrkadľuje v nízkom počte voľných pracovných miest. Vplyv koronakrízy na jednotlivcov sa pritom líšil v závislosti od typu povolania. "Kľúčové boli dva aspekty zamestnaní, a to možnosť vykonávať prácu z domu a intenzita, v akej na pracovisku jednotlivci prichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi," priblížil IFP. Povolania, v prípade ktorých nie je možné prácu vykonávať z domu, a pri výkone ktorých prichádzajú pracovníci do veľmi blízkeho kontaktu s inými ľuďmi, čelili počas koronakrízy najvyššej miere ohrozenia. "Najrizikovejšími povolaniami sú zamestnania v zdravotníctve, polícii, požiarnej ochrane, ale tiež v stavebníctve, ťažobnom priemysle a príprave jedla," vymenovali analytici IFP.

Výkon tzv. nevyhnutných povolaní nebolo počas pandémie možné obmedziť, práve naopak, zamestnanci mali nepretržitú pohotovosť a nemohli čerpať dovolenky, a preto podstupovali vyššie riziko ochorenia. "Pre pracovníkov bez možnosti vykonávať prácu z domu v iných ako nevyhnutných povolaniach priniesla koronakríza ohrozenie v podobe straty zamestnania. Takéto povolania sa koncentrujú najmä v sektoroch ubytovania, stravovania, umenia, zábavy a rekreácie. Počas koronakrízy boli viac ohrozené sociálne slabšie skupiny obyvateľstva," doplnil IFP.

Prácu podľa analýzy najrýchlejšie strácali ľudia so stredoškolským vzdelaním, respektíve zamestnanci v službách a obchode, ktorí majú veľmi obmedzenú možnosť vykonávať prácu z domu a nižšiu kvalifikáciu než je priemer ekonomiky.

IFP preto navrhuje viaceré opatrenia. Zamerať by sa mali na stabilizáciu príjmov ohrozených skupín a podporu ich návratu do zamestnania po skončení krízy. Medzi takéto opatrenia patrí schéma podpory skrátenej práce, rozšírenie podpory v nezamestnanosti, príspevky rodinám, ktoré ostali na OČR, či rozšírenie aktívnych politík trhu práce. "Existuje riziko, že koronakríza povedie k trvalým štrukturálnym zmenám a nie všetci, ktorí stratili prácu, sa budú môcť zamestnať v pôvodnom type povolania. O to vyššia bude úloha rekvalifikačných programov a vzdelávania dospelých," upozornil IFP.