Bratislava 6. novembra (TASR) - Maloobchod s výnimkou predaja potravín a drogérie sa dosahom pandémie nevyhol. Ako ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Coface, vplyv pandémie na sektor sa však v jednotlivých krajinách a segmentoch veľmi líši.

"Aj keď niektoré krajiny v roku 2020 zaznamenali nižší maloobchodný predaj, v iných bol efekt nulový, a dokonca v severoeurópskych krajinách mala koronakríza na maloobchod pozitívny efekt. Vplyvy sú tiež rôzne podľa segmentov, najzasiahnutejšie boli obchody s oblečením," konštatoval Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Ako vyplýva z údajov Coface, ochorenie COVID-19 by už malo mať obmedzený vplyv na maloobchodný sektor, pričom najpostihnutejšie segmenty sa zotavia hneď ako sa situácia zlepší. "Prekážkou úplného zotavenia maloobchodného sektora už v roku 2021 by mohlo byť pokračujúce prerušenie námornej dopravy, ktoré spôsobuje problémy s dodávkami, a tiež vyššia inflácia," konštatoval Čarný.

Ako doplnil ekonóm Coface Erwan Madelénat, napriek tomu, že maloobchodný sektor bol zasiahnutý krízou ochorenia COVID-19 (zatváranie obchodov, nárast online nákupov), dokázal by sa rýchlo a plne zotaviť, nebyť prerušenia dopravy a vyšších cien komodít.

"Vyššie sadzby a ceny komodít, ako aj dlhšie dodacie lehoty tlačia ceny nahor v celom dodávateľskom reťazci a spôsobujú nedostatok tovaru, čo je skutočnou hrozbou pre sektor a čo môže oddialiť jeho úplné zotavenie," podčiarkol Madelénat.

Podľa analýzy väčšina krajín zaznamenala v maloobchode v 2. štvrťroku 2020 pokles tržieb, ale zotavil sa a vplyv bol počas nasledujúcich lockdownov už slabší. "Fakt však je, že v niektorých krajinách sa tento vplyv pandémie na maloobchodný sektor nedostavil," podotkol.

Prekvapivo, v niektorých krajinách sa počas pandémie retail dokonca posilnil, najmä v severnej Európe. "Hlavným dôvodom je, že severoeurópske krajiny majú v lete zvyčajne turistický deficit, keď z týchto krajín vycestúva viac ľudí ako do nich cestuje. Vlani mali tieto krajiny pre obmedzenia cestovania viac spotrebiteľov ako obvykle," vysvetlil Čarný.

Situácia sa tiež mení v závislosti od segmentov - maloobchodníci s textilom a odevmi patria medzi najpostihnutejších pandémiou. "Obchody s oblečením sa stali najčastejšie terčom protikaranténnych opatrení z dôvodu uzatvárania prevádzok. Keďže väčšina ľudí pracovala z domu, impulzov na nákup oblečenia bolo menej," podotkol Čarný.

Podľa údajov Coface sa predaj v obchodoch s oblečením vlani znížil v členských krajinách EÚ o 24 % a v USA dokonca o 29 %. Obchody s potravinami zaznamenali počas pandémie najvyšší rast. Za rok 2020 to bol nárast o 4 % v eurozóne a o 11 % v USA.

Zvýšenie cien za prepravu však podľa analýzy bude tlačiť na spotrebiteľské ceny, pretože výrobcovia a maloobchodníci časť zvýšenia nákladov prenášajú na ceny. Maloobchodný sektor by teda mohol byť ovplyvnený problémami v preprave a vyššími cenami komodít, tento účinok však tiež nemusí byť homogénny. Viac sa dotkne predajcov odevov, pretože ich dopyt je silne elastický. Podobne môže spotrebiteľský sentiment ovplyvniť aj inflácia.