Aj keď niektoré krajiny v roku 2020 zaznamenali nižší maloobchodný predaj, v iných bol efekt nulový, a dokonca v severoeurópskych krajinách mala koronakríza na maloobchod pozitívny efekt.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Maloobchod s výnimkou predaja potravín a drogérie sa dosahom pandémie nevyhol. Ako ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Coface, vplyv pandémie na sektor sa však v jednotlivých krajinách a segmentoch veľmi líši.
"Aj keď niektoré krajiny v roku 2020 zaznamenali nižší maloobchodný predaj, v iných bol efekt nulový, a dokonca v severoeurópskych krajinách mala koronakríza na maloobchod pozitívny efekt. Vplyvy sú tiež rôzne podľa segmentov, najzasiahnutejšie boli obchody s oblečením," konštatoval Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Ako vyplýva z údajov Coface, ochorenie COVID-19 by už malo mať obmedzený vplyv na maloobchodný sektor, pričom najpostihnutejšie segmenty sa zotavia hneď ako sa situácia zlepší. "Prekážkou úplného zotavenia maloobchodného sektora už v roku 2021 by mohlo byť pokračujúce prerušenie námornej dopravy, ktoré spôsobuje problémy s dodávkami, a tiež vyššia inflácia," konštatoval Čarný.
Ako doplnil ekonóm Coface Erwan Madelénat, napriek tomu, že maloobchodný sektor bol zasiahnutý krízou ochorenia COVID-19 (zatváranie obchodov, nárast online nákupov), dokázal by sa rýchlo a plne zotaviť, nebyť prerušenia dopravy a vyšších cien komodít.
"Vyššie sadzby a ceny komodít, ako aj dlhšie dodacie lehoty tlačia ceny nahor v celom dodávateľskom reťazci a spôsobujú nedostatok tovaru, čo je skutočnou hrozbou pre sektor a čo môže oddialiť jeho úplné zotavenie," podčiarkol Madelénat.
Podľa analýzy väčšina krajín zaznamenala v maloobchode v 2. štvrťroku 2020 pokles tržieb, ale zotavil sa a vplyv bol počas nasledujúcich lockdownov už slabší. "Fakt však je, že v niektorých krajinách sa tento vplyv pandémie na maloobchodný sektor nedostavil," podotkol.
Prekvapivo, v niektorých krajinách sa počas pandémie retail dokonca posilnil, najmä v severnej Európe. "Hlavným dôvodom je, že severoeurópske krajiny majú v lete zvyčajne turistický deficit, keď z týchto krajín vycestúva viac ľudí ako do nich cestuje. Vlani mali tieto krajiny pre obmedzenia cestovania viac spotrebiteľov ako obvykle," vysvetlil Čarný.
Situácia sa tiež mení v závislosti od segmentov - maloobchodníci s textilom a odevmi patria medzi najpostihnutejších pandémiou. "Obchody s oblečením sa stali najčastejšie terčom protikaranténnych opatrení z dôvodu uzatvárania prevádzok. Keďže väčšina ľudí pracovala z domu, impulzov na nákup oblečenia bolo menej," podotkol Čarný.
Podľa údajov Coface sa predaj v obchodoch s oblečením vlani znížil v členských krajinách EÚ o 24 % a v USA dokonca o 29 %. Obchody s potravinami zaznamenali počas pandémie najvyšší rast. Za rok 2020 to bol nárast o 4 % v eurozóne a o 11 % v USA.
Zvýšenie cien za prepravu však podľa analýzy bude tlačiť na spotrebiteľské ceny, pretože výrobcovia a maloobchodníci časť zvýšenia nákladov prenášajú na ceny. Maloobchodný sektor by teda mohol byť ovplyvnený problémami v preprave a vyššími cenami komodít, tento účinok však tiež nemusí byť homogénny. Viac sa dotkne predajcov odevov, pretože ich dopyt je silne elastický. Podobne môže spotrebiteľský sentiment ovplyvniť aj inflácia.
"Aj keď niektoré krajiny v roku 2020 zaznamenali nižší maloobchodný predaj, v iných bol efekt nulový, a dokonca v severoeurópskych krajinách mala koronakríza na maloobchod pozitívny efekt. Vplyvy sú tiež rôzne podľa segmentov, najzasiahnutejšie boli obchody s oblečením," konštatoval Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Ako vyplýva z údajov Coface, ochorenie COVID-19 by už malo mať obmedzený vplyv na maloobchodný sektor, pričom najpostihnutejšie segmenty sa zotavia hneď ako sa situácia zlepší. "Prekážkou úplného zotavenia maloobchodného sektora už v roku 2021 by mohlo byť pokračujúce prerušenie námornej dopravy, ktoré spôsobuje problémy s dodávkami, a tiež vyššia inflácia," konštatoval Čarný.
Ako doplnil ekonóm Coface Erwan Madelénat, napriek tomu, že maloobchodný sektor bol zasiahnutý krízou ochorenia COVID-19 (zatváranie obchodov, nárast online nákupov), dokázal by sa rýchlo a plne zotaviť, nebyť prerušenia dopravy a vyšších cien komodít.
"Vyššie sadzby a ceny komodít, ako aj dlhšie dodacie lehoty tlačia ceny nahor v celom dodávateľskom reťazci a spôsobujú nedostatok tovaru, čo je skutočnou hrozbou pre sektor a čo môže oddialiť jeho úplné zotavenie," podčiarkol Madelénat.
Podľa analýzy väčšina krajín zaznamenala v maloobchode v 2. štvrťroku 2020 pokles tržieb, ale zotavil sa a vplyv bol počas nasledujúcich lockdownov už slabší. "Fakt však je, že v niektorých krajinách sa tento vplyv pandémie na maloobchodný sektor nedostavil," podotkol.
Prekvapivo, v niektorých krajinách sa počas pandémie retail dokonca posilnil, najmä v severnej Európe. "Hlavným dôvodom je, že severoeurópske krajiny majú v lete zvyčajne turistický deficit, keď z týchto krajín vycestúva viac ľudí ako do nich cestuje. Vlani mali tieto krajiny pre obmedzenia cestovania viac spotrebiteľov ako obvykle," vysvetlil Čarný.
Situácia sa tiež mení v závislosti od segmentov - maloobchodníci s textilom a odevmi patria medzi najpostihnutejších pandémiou. "Obchody s oblečením sa stali najčastejšie terčom protikaranténnych opatrení z dôvodu uzatvárania prevádzok. Keďže väčšina ľudí pracovala z domu, impulzov na nákup oblečenia bolo menej," podotkol Čarný.
Podľa údajov Coface sa predaj v obchodoch s oblečením vlani znížil v členských krajinách EÚ o 24 % a v USA dokonca o 29 %. Obchody s potravinami zaznamenali počas pandémie najvyšší rast. Za rok 2020 to bol nárast o 4 % v eurozóne a o 11 % v USA.
Zvýšenie cien za prepravu však podľa analýzy bude tlačiť na spotrebiteľské ceny, pretože výrobcovia a maloobchodníci časť zvýšenia nákladov prenášajú na ceny. Maloobchodný sektor by teda mohol byť ovplyvnený problémami v preprave a vyššími cenami komodít, tento účinok však tiež nemusí byť homogénny. Viac sa dotkne predajcov odevov, pretože ich dopyt je silne elastický. Podobne môže spotrebiteľský sentiment ovplyvniť aj inflácia.