Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na stretnutí v Košiciach sa zišli súkromní podnikatelia, zástupcovia akademickej obce a neziskového sektora z východného Slovenska.
Autor TASR
,aktualizované Košice 22. februára (TASR) – Súkromní podnikatelia, zástupcovia akademickej obce a neziskového sektora z východného Slovenska sa dnes v Košiciach oboznámili s možnosťou financovania svojich projektov prostredníctvom podpory Európskej investičnej banky (EIB). Patriot – klub východniarov a Košická regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (KRK SOPK) pre nich pripravila stretnutie s bývalým ministrom hospodárstva a súčasným viceprezidentom EIB Vazilom Hudákom.
"Cieľom bolo oboznámiť sa s možnosťami EIB v kontexte so Slovenskom, preto aj hlavná téma bola Slovensko, postavenie a vzťah k EIB. EIB je veľký projekt. Je to banka Európskej únie a je trošku na pokraji záujmov slovenských podnikateľov, lebo je málo informácií. Toto stretnutie malo za cieľ tieto informácie dostať na živnú pôdu,“ uviedol pre TASR prezident Klubu Patriot Miroslav Minarčík.
Vazil Hudák si myslí, že je veľmi užitočné stretávať sa s ľuďmi, ktorí sú súčasťou reálnej ekonomiky. "Niekedy, keď je človek veľmi uzavretý v Luxemburgu alebo v Bruseli, tak stráca trošku prehľad o tom, čo sa deje na tej lokálnej úrovni. Takže pre mňa to bolo veľmi užitočné zistiť, aké sú potreby ľudí v tomto regióne. Sú tu ľudia, spoločnosti, ktoré majú obrovský potenciál a EIB môže byť dobrým finančným partnerom na to, aby sa presadili nielen v Európe, ale i globálne,“ skonštatoval.
Ako tvrdí, EIB bola doposiaľ neznámou inštitúciou. Väčšinou sa zameriavala na projekty, ktoré boli realizované so štátnou správou. "Začína sa to meniť, hlavne vďaka tomu, že EIB má na starosti výkon alebo implementáciu takzvaného "Junckerovho plánu", to znamená európskeho investičného plánu, ktorý zahŕňa aj európsky plán pre strategické investície. To nám vlastne umožňuje byť oveľa aktívnejší voči súkromnému sektoru, podnikateľom," povedal Hudák.
Podnikateľov zaujímali možnosti podpory zo strany EIB. "Väčšie podniky, ktoré majú projekty nad sedem až osem miliónov eur, môžu ísť priamo k nám do EIB, hovorím o podnikoch nad 250 zamestnancov. Tie, ktoré sú menšie, do tých 250 zamestnancov, s menšími projektmi, o tých sa staráme cez partnerské banky, ktorým dávame väčšie balíky peňazí, ktoré potom posúvajú na tých menších podnikateľov,“ vysvetlil Hudák.
Z hľadiska počtu projektov je Slovensko v rámci krajín V4 na tom podľa jeho slov dobre. "Poľsko je samozrejme najväčšie, aj rozsahom ekonomiky, ale v minulom roku sme mali viac financovaných projektov ako Česká republika alebo Maďarsko, ktorí sú rozsahom obyvateľstva väčší. Takže Slovensko je na tom dobre, ale určite máme potenciál na to, aby sme mohli brať ešte viac. Iniciatíva ako tzv. smart cities, chytré mestá, ktorú teraz rozbiehame v spolupráci s Európskou komisiou, s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom a podpredsedom vlády SR Petrom Pellegrinim, pomôže tiež tomu, aby sa naštartovali viaceré projekty na Slovensku,“ dodal Hudák.
"Cieľom bolo oboznámiť sa s možnosťami EIB v kontexte so Slovenskom, preto aj hlavná téma bola Slovensko, postavenie a vzťah k EIB. EIB je veľký projekt. Je to banka Európskej únie a je trošku na pokraji záujmov slovenských podnikateľov, lebo je málo informácií. Toto stretnutie malo za cieľ tieto informácie dostať na živnú pôdu,“ uviedol pre TASR prezident Klubu Patriot Miroslav Minarčík.
Vazil Hudák si myslí, že je veľmi užitočné stretávať sa s ľuďmi, ktorí sú súčasťou reálnej ekonomiky. "Niekedy, keď je človek veľmi uzavretý v Luxemburgu alebo v Bruseli, tak stráca trošku prehľad o tom, čo sa deje na tej lokálnej úrovni. Takže pre mňa to bolo veľmi užitočné zistiť, aké sú potreby ľudí v tomto regióne. Sú tu ľudia, spoločnosti, ktoré majú obrovský potenciál a EIB môže byť dobrým finančným partnerom na to, aby sa presadili nielen v Európe, ale i globálne,“ skonštatoval.
Ako tvrdí, EIB bola doposiaľ neznámou inštitúciou. Väčšinou sa zameriavala na projekty, ktoré boli realizované so štátnou správou. "Začína sa to meniť, hlavne vďaka tomu, že EIB má na starosti výkon alebo implementáciu takzvaného "Junckerovho plánu", to znamená európskeho investičného plánu, ktorý zahŕňa aj európsky plán pre strategické investície. To nám vlastne umožňuje byť oveľa aktívnejší voči súkromnému sektoru, podnikateľom," povedal Hudák.
Podnikateľov zaujímali možnosti podpory zo strany EIB. "Väčšie podniky, ktoré majú projekty nad sedem až osem miliónov eur, môžu ísť priamo k nám do EIB, hovorím o podnikoch nad 250 zamestnancov. Tie, ktoré sú menšie, do tých 250 zamestnancov, s menšími projektmi, o tých sa staráme cez partnerské banky, ktorým dávame väčšie balíky peňazí, ktoré potom posúvajú na tých menších podnikateľov,“ vysvetlil Hudák.
Z hľadiska počtu projektov je Slovensko v rámci krajín V4 na tom podľa jeho slov dobre. "Poľsko je samozrejme najväčšie, aj rozsahom ekonomiky, ale v minulom roku sme mali viac financovaných projektov ako Česká republika alebo Maďarsko, ktorí sú rozsahom obyvateľstva väčší. Takže Slovensko je na tom dobre, ale určite máme potenciál na to, aby sme mohli brať ešte viac. Iniciatíva ako tzv. smart cities, chytré mestá, ktorú teraz rozbiehame v spolupráci s Európskou komisiou, s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom a podpredsedom vlády SR Petrom Pellegrinim, pomôže tiež tomu, aby sa naštartovali viaceré projekty na Slovensku,“ dodal Hudák.
