Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primárny problém bol u gréckych vlád. Keby nevytvárali masívne deficity a nekumulovali dlh, tomuto problému by nečelili. Potom je otázkou, do akej miery pochybili nemecké a francúzske banky.
Autor TASR
Bratislava/Praha 15. septembra (TASR)- V pozadí krízy v roku 2008 nebola len bublina na americkom realitnom trhu, ale aj "zmámenie" investorov na trhu s dlhopismi v eurozóne. Grécko si roky požičiavalo na finančných trhoch za rovnaké úroky ako Nemecko, pritom z hľadiska dlhu a deficitu verejných financií na tom bolo zle už pred krízou. V rozhovore pre TASR to uviedol český ekonóm Lukáš Kovanda.
„Primárny problém bol u gréckych vlád. Keby nevytvárali masívne deficity a nekumulovali dlh, tomuto problému by nečelili. Potom je otázkou, do akej miery pochybili nemecké a francúzske banky, ktoré požičiavali Grécku, podobne ako americké banky dávali nemajetným a chudobným hypotéky. A sme pri morálnom hazarde, keď im pôžičky priniesli krátkodobý zisk s vedomím, že veď v prípade problémov im pomôže daňový poplatník," upozornil Kovanda s tým, že EÚ mala v rokoch 2010-2011 veľkú dilemu, koho skôr zachraňovať, či Grécko alebo banky. Napokon dostali pri prvom záchrannom programe prednosť banky.
„Nervozita na svetových trhoch sa vtedy dala krájať a pokojne mohlo nastať dokonca ešte niečo oveľa horšie ako krach Lehman Brothers v eurozóne. Mohol nastať domino efekt, ktorý by stiahol celý svet do ešte horšej krízy. Preto mám pochopenie pre politické riešenie, ktoré vtedy padlo. Jediný možný krok bolo najskôr zachrániť nemecké a francúzskej banky, a až potom Grécko. Nie je to ideálna interpretácia, ale stalo sa," konštatoval Kovanda, ktorý nezdieľa nadšenie v súvislosti s ukončením záchrany Grécka v auguste tohto roku.
„Grécko dlží viac ako 200 miliárd eur Európskemu stabilizačnému mechanizmu, 32 miliárd eur Medzinárodnému menovému fondu. Nezamestnanosť má takmer 20 %, pri mladých ľuďoch dokonca dvojnásobok. Keby sme také niečo mali u nás, je to veľká katastrofa. Tam sa to berie ako veľký úspech. Po desiatich rokoch krízy! Čo sa stane, keď si začne Grécko požičiavať na finančných trhoch za komerčné úroky, ktoré sú vyššie ako úroky od Európskeho stabilizačného mechanizmu? Zdá sa, že to úplne najhoršie EÚ už prekonala, no za cenu obrovských nákladov," tvrdí Kovanda.
Podľa českého ekonóma sme sa z finančnej krízy poučili len do istej miery, ktorá nemusí stačiť pri budúcej kríze. Tá určite príde. „Sprísnila sa regulácia v mnohých oblastiach, no to nás lepšie pripravilo na vojnu, ktorá sa skončila. Nepodaril sa odstrániť morálny hazard, banky stále dokážu až príliš riskovať za každú cenu a za to, čo sa stalo v roku 2008, neboli potrestané. Dlhy stále rastú a práve tie boli jednou z kľúčových príčin finančnej krízy v roku 2008. Väčšina európskych štátov je v tomto smere na tom horšie, ako bola pred desaťročím. Eurozóna má mechanizmy, aby tlmila dosahy ďalšej prípadnej krízy, no musela by byť podobná tej poslednej. Ak príde iný typ krízy, bude pravdepodobne hlbšia, a preto bude omnoho náročnejšie s ňou zápoliť. Úrokové sadzby v eurozóne sú príliš nízke a dlhov je viac. Máme tak menej munície, aby sme bojovali s ďalšou krízou," uzavrel Kovanda.
„Primárny problém bol u gréckych vlád. Keby nevytvárali masívne deficity a nekumulovali dlh, tomuto problému by nečelili. Potom je otázkou, do akej miery pochybili nemecké a francúzske banky, ktoré požičiavali Grécku, podobne ako americké banky dávali nemajetným a chudobným hypotéky. A sme pri morálnom hazarde, keď im pôžičky priniesli krátkodobý zisk s vedomím, že veď v prípade problémov im pomôže daňový poplatník," upozornil Kovanda s tým, že EÚ mala v rokoch 2010-2011 veľkú dilemu, koho skôr zachraňovať, či Grécko alebo banky. Napokon dostali pri prvom záchrannom programe prednosť banky.
„Nervozita na svetových trhoch sa vtedy dala krájať a pokojne mohlo nastať dokonca ešte niečo oveľa horšie ako krach Lehman Brothers v eurozóne. Mohol nastať domino efekt, ktorý by stiahol celý svet do ešte horšej krízy. Preto mám pochopenie pre politické riešenie, ktoré vtedy padlo. Jediný možný krok bolo najskôr zachrániť nemecké a francúzskej banky, a až potom Grécko. Nie je to ideálna interpretácia, ale stalo sa," konštatoval Kovanda, ktorý nezdieľa nadšenie v súvislosti s ukončením záchrany Grécka v auguste tohto roku.
„Grécko dlží viac ako 200 miliárd eur Európskemu stabilizačnému mechanizmu, 32 miliárd eur Medzinárodnému menovému fondu. Nezamestnanosť má takmer 20 %, pri mladých ľuďoch dokonca dvojnásobok. Keby sme také niečo mali u nás, je to veľká katastrofa. Tam sa to berie ako veľký úspech. Po desiatich rokoch krízy! Čo sa stane, keď si začne Grécko požičiavať na finančných trhoch za komerčné úroky, ktoré sú vyššie ako úroky od Európskeho stabilizačného mechanizmu? Zdá sa, že to úplne najhoršie EÚ už prekonala, no za cenu obrovských nákladov," tvrdí Kovanda.
Podľa českého ekonóma sme sa z finančnej krízy poučili len do istej miery, ktorá nemusí stačiť pri budúcej kríze. Tá určite príde. „Sprísnila sa regulácia v mnohých oblastiach, no to nás lepšie pripravilo na vojnu, ktorá sa skončila. Nepodaril sa odstrániť morálny hazard, banky stále dokážu až príliš riskovať za každú cenu a za to, čo sa stalo v roku 2008, neboli potrestané. Dlhy stále rastú a práve tie boli jednou z kľúčových príčin finančnej krízy v roku 2008. Väčšina európskych štátov je v tomto smere na tom horšie, ako bola pred desaťročím. Eurozóna má mechanizmy, aby tlmila dosahy ďalšej prípadnej krízy, no musela by byť podobná tej poslednej. Ak príde iný typ krízy, bude pravdepodobne hlbšia, a preto bude omnoho náročnejšie s ňou zápoliť. Úrokové sadzby v eurozóne sú príliš nízke a dlhov je viac. Máme tak menej munície, aby sme bojovali s ďalšou krízou," uzavrel Kovanda.
