Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Navrhované opatrenie ministerstva práce je podľa konfederácie len návratom k úprave platnej do roku 2020.
Autor TASR
Bratislava 16. januára (TASR) - Avizované stanovenie minimálnej mzdy ako 60 % priemernej mzdy vyvolalo reakcie u zamestnávateľských zväzov, ako aj ekonomických analytikov. Hovoria o tom, že rast minimálnej mzdy a na ňu naviazaných mzdových zvýhodnení bude znamenať zánik pracovných miest a zhoršenie podnikateľského prostredia. Nie je pritom dokázané, že zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov likviduje pracovné miesta a ľudia prichádzajú o prácu. Informovala o tom v utorok hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová.
"KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60 % podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Preto navrhovanú zmenu vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách," uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Navrhované opatrenie ministerstva práce je podľa konfederácie len návratom k úprave platnej do roku 2020. Zároveň reflektuje na záväzky, ktoré vyplývajú z prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktoré je Slovenská republika povinná implementovať.
"Sme presvedčení, že stanovenie automatu minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený automat totiž reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje," dodala Uhlerová.
Zavedenie automatu do slovenskej legislatívy bolo podľa KOZ SR aj reakciou na požiadavku zamestnávateľov zabrániť politickým zásahom do stanovovania minimálnej mzdy a nastaviť predvídateľný mechanizmus.
Konfederácia ďalej upozornila, že stanovenie miezd zamestnancov nesmie byť podriadené len záujmom zamestnávateľov v snahe čo najviac optimalizovať a znižovať ich náklady. "Slovenské mzdy sú nízke a v dôsledku absencie transformačných zmien sme uviazli v pasci stredných príjmov," dodala.
Ako uviedla KOZ SR, v čase nedostatku pracovnej sily na trhu práce, odchodu množstva zamestnancov do predčasného dôchodku, odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a starnutia populácie považuje za kľúčové aj zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov, zvyšovanie kvality zamestnaneckého prostredia a zvyšovanie miezd a mzdových kompenzácií. "Diskusia o opaku je nezmyselná a nevedie k pozitívnym riešeniam v hospodárstve ani na trhu práce," uzavrela Uhlerová.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak v pondelok (15. 1.) upozornil na to, že európska smernica o primeraných minimálnych mzdách nepredpisuje žiadnej krajine EÚ presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 % priemernej mzdy. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) ju tak podľa neho chápe nesprávne a chce zaviesť ekonomicky škodlivé opatrenia.
"KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60 % podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Preto navrhovanú zmenu vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách," uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Navrhované opatrenie ministerstva práce je podľa konfederácie len návratom k úprave platnej do roku 2020. Zároveň reflektuje na záväzky, ktoré vyplývajú z prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktoré je Slovenská republika povinná implementovať.
"Sme presvedčení, že stanovenie automatu minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený automat totiž reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje," dodala Uhlerová.
Zavedenie automatu do slovenskej legislatívy bolo podľa KOZ SR aj reakciou na požiadavku zamestnávateľov zabrániť politickým zásahom do stanovovania minimálnej mzdy a nastaviť predvídateľný mechanizmus.
Konfederácia ďalej upozornila, že stanovenie miezd zamestnancov nesmie byť podriadené len záujmom zamestnávateľov v snahe čo najviac optimalizovať a znižovať ich náklady. "Slovenské mzdy sú nízke a v dôsledku absencie transformačných zmien sme uviazli v pasci stredných príjmov," dodala.
Ako uviedla KOZ SR, v čase nedostatku pracovnej sily na trhu práce, odchodu množstva zamestnancov do predčasného dôchodku, odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a starnutia populácie považuje za kľúčové aj zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov, zvyšovanie kvality zamestnaneckého prostredia a zvyšovanie miezd a mzdových kompenzácií. "Diskusia o opaku je nezmyselná a nevedie k pozitívnym riešeniam v hospodárstve ani na trhu práce," uzavrela Uhlerová.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak v pondelok (15. 1.) upozornil na to, že európska smernica o primeraných minimálnych mzdách nepredpisuje žiadnej krajine EÚ presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 % priemernej mzdy. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) ju tak podľa neho chápe nesprávne a chce zaviesť ekonomicky škodlivé opatrenia.
