Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
KOZ upozornila, že v súčasnej situácii viacerých kríz, ale najmä extrémneho rastu cien, účet za obnovu ekonomiky opäť zaplatia zamestnanci.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Tzv. rozmrazenie mzdových zvýhodnení a zvýšenie minimálnych mzdových nárokov novelou Zákonníka práce z dielne poslancov Národnej rady (NR) SR je len návratom k úprave, ktorá sa už niekoľko rokov predtým uplatňovala. Uviedla to hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová v reakcii na utorkové (25. 10.) vyjadrenia Republikovej únie zamestnávateľov.
Vyjadrenia zástupcov zamestnávateľov, ako aj z radov koalície, že rozmrazenie mzdových zvýhodnení spustí prepúšťanie a likvidáciu pracovných miezd, považuje KOZ SR v súčasnej krízovej situácii za zastrašujúce. Zamestnávatelia sa roky snažia presvedčiť zamestnancov, že majú byť radi, že vôbec majú prácu, pravdou však podľa odborárov je, že bez zamestnancov niet zamestnávateľov.
KOZ upozornila, že v súčasnej situácii viacerých kríz, ale najmä extrémneho rastu cien, účet za obnovu ekonomiky opäť zaplatia zamestnanci. Zamestnanci sú totiž prví v rade, ktorí na takéto krízy doplácajú, a to znižovaním príjmov, poklesom reálnych miezd, dokonca až stratou pracovných miest. Rast cien ukrajuje zo životnej úrovne zamestnancov a ich rodín a spôsobuje, že zo svojich výplat majú stále väčší problém uhradiť si svoje základné potreby. V krízových časoch tak nemôžu byť negatívne dosahy prenášané len na plecia zamestnancov.
"Ešte v čase predmetnej legislatívnej zmeny sme opakovane upozorňovali, že už v roku 2022 zamestnanci doplatia na takúto úpravu. Už v roku 2020 sme vyčíslili, že úpravy v minimálnych mzdových nárokoch sa môžu dotknúť až 1,2 milióna zamestnancov, pričom dosahy na zníženie ich mzdovej úrovne môžu predstavovať až 871,18 milióna eur. Negatívny efekt zmrazenia výšky mzdových zvýhodnení na mzdovú úroveň zamestnancov sme odhadli na ďalších 48 miliónov eur (za prácu v sobotu 8,3 milióna eur, za prácu v nedeľu ďalších 13,1 milióna eur a za prácu v noci 26,6 milióna eur). V tom čase to bola lákavá úspora nákladov zamestnávateľov, avšak bez ohľadu na zohľadnenie dôsledkov pre zamestnancov," priblížila Nemethová.
Dodala, že KOZ SR chápe mzdové zvýhodnenia za prácu ako kompenzáciu pre zamestnanca za to, že musí vykonávať prácu v "neštandardných" až "nesociálnych" pracovných časoch. Slovenskí zamestnanci majú podľa nej nelichotivé prvenstvo medzi krajinami EÚ vo vykonávaní prác v neštandardných pracovných časoch (najmä v noci a tiež v prácach v sobotu a nedeľu).
Vyjadrenia zástupcov zamestnávateľov, ako aj z radov koalície, že rozmrazenie mzdových zvýhodnení spustí prepúšťanie a likvidáciu pracovných miezd, považuje KOZ SR v súčasnej krízovej situácii za zastrašujúce. Zamestnávatelia sa roky snažia presvedčiť zamestnancov, že majú byť radi, že vôbec majú prácu, pravdou však podľa odborárov je, že bez zamestnancov niet zamestnávateľov.
KOZ upozornila, že v súčasnej situácii viacerých kríz, ale najmä extrémneho rastu cien, účet za obnovu ekonomiky opäť zaplatia zamestnanci. Zamestnanci sú totiž prví v rade, ktorí na takéto krízy doplácajú, a to znižovaním príjmov, poklesom reálnych miezd, dokonca až stratou pracovných miest. Rast cien ukrajuje zo životnej úrovne zamestnancov a ich rodín a spôsobuje, že zo svojich výplat majú stále väčší problém uhradiť si svoje základné potreby. V krízových časoch tak nemôžu byť negatívne dosahy prenášané len na plecia zamestnancov.
"Ešte v čase predmetnej legislatívnej zmeny sme opakovane upozorňovali, že už v roku 2022 zamestnanci doplatia na takúto úpravu. Už v roku 2020 sme vyčíslili, že úpravy v minimálnych mzdových nárokoch sa môžu dotknúť až 1,2 milióna zamestnancov, pričom dosahy na zníženie ich mzdovej úrovne môžu predstavovať až 871,18 milióna eur. Negatívny efekt zmrazenia výšky mzdových zvýhodnení na mzdovú úroveň zamestnancov sme odhadli na ďalších 48 miliónov eur (za prácu v sobotu 8,3 milióna eur, za prácu v nedeľu ďalších 13,1 milióna eur a za prácu v noci 26,6 milióna eur). V tom čase to bola lákavá úspora nákladov zamestnávateľov, avšak bez ohľadu na zohľadnenie dôsledkov pre zamestnancov," priblížila Nemethová.
Dodala, že KOZ SR chápe mzdové zvýhodnenia za prácu ako kompenzáciu pre zamestnanca za to, že musí vykonávať prácu v "neštandardných" až "nesociálnych" pracovných časoch. Slovenskí zamestnanci majú podľa nej nelichotivé prvenstvo medzi krajinami EÚ vo vykonávaní prác v neštandardných pracovných časoch (najmä v noci a tiež v prácach v sobotu a nedeľu).
