Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ženy sú síce vzdelanejšie ako muži, ich prístup na trh práce je však podľa KOZ SR oveľa komplikovanejší a aj samotný pracovný život a odmeňovanie sú negatívne ovplyvnené diskrimináciou.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) - Slovenské ženy sú aj v 21. storočí stále v nevýhodnejšom postavení ako muži, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovaniu a pracovný postup, odborné vzdelávanie či pracovné podmienky. A to aj napriek tomu, že Ústava SR a ostatná legislatíva zaručujú rovnaké zaobchádzanie v prípade mužov aj žien. Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá sa pripája k odborom v celej Európe. Spoločne vyzývajú štáty nielen k rýchlemu prijatiu navrhovanej smernice Európskej únie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ale aj k tomu, aby bolo zabezpečené rovnaké mzdové ohodnotenie.
Z ekonomicky aktívnych žien má 46 % úplné stredné vzdelanie, zatiaľ čo u mužov je to len 43 %. Vysokoškolské vzdelanie má 27 % žien, v prípade mužov je to len 19 %. Ženy sú síce vzdelanejšie ako muži, ich prístup na trh práce je však podľa KOZ SR oveľa komplikovanejší a aj samotný pracovný život a odmeňovanie sú negatívne ovplyvnené diskrimináciou. Pri porovnaní odmeňovania žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa a mužov s identickým vzdelaním sa ukázalo, že muži zarábajú o 30 % viac ako ženy.
Slovenské ženy narážajú v súvislosti s pracovnou kariérou na množstvo bariér. Nejde len o nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním a pracovnou pozíciou, zložitý je aj ich návrat na trh práce po materskej dovolenke, ktorý úzko súvisí s nedostatkom predškolských zariadení a nízkou finančnou podporou štátu v starostlivosti o dieťa. Podľa Eurostatu hlavným dôvodom, prečo ženy v Európe nepracujú, je ten, že sa musia starať nielen o svoje deti, ale aj o dlhodobo chorých príbuzných.
Štúdie ukazujú, že ženy v Európe strávia dvakrát viac času vykonávaním domácich prác ako muži, a to aj vtedy, keď sú muži nezamestnaní a ženy pracujú. "Aj miera evidovanej nezamestnanosti žien je vyššia ako miera nezamestnanosti mužov. Narážame na ich nízke mzdové ohodnotenie, nemožnosť kariérneho rastu. Ženy sa často stretávajú na pracovisku nielen s diskrimináciou, ale aj obťažovaním," tvrdí viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa odráža aj v rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. "Zaužívané stereotypy ohľadom žien, že matka nie je flexibilná do takej miery ako muž, bude častejšie vymeškávať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa, sa negatívne odrážajú na výške ich miezd. Zamestnávatelia preto zvyknú pred ženami s deťmi uprednostniť iných uchádzačov," uviedla Uhlerová.
Nízke finančné ohodnotenie žien sa následne odráža v ich životnej úrovni a v ťažkostiach pri zabezpečovaní rodiny, ktoré z toho vyplývajú. Navyše, negatívny dosah má táto skutočnosť aj v postproduktívnom veku, keď sa nízke mzdy prenášajú aj do nízkych dôchodkov.
KOZ SR preto presadzuje rovnaké podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú podľa odborárov právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty.
Z ekonomicky aktívnych žien má 46 % úplné stredné vzdelanie, zatiaľ čo u mužov je to len 43 %. Vysokoškolské vzdelanie má 27 % žien, v prípade mužov je to len 19 %. Ženy sú síce vzdelanejšie ako muži, ich prístup na trh práce je však podľa KOZ SR oveľa komplikovanejší a aj samotný pracovný život a odmeňovanie sú negatívne ovplyvnené diskrimináciou. Pri porovnaní odmeňovania žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa a mužov s identickým vzdelaním sa ukázalo, že muži zarábajú o 30 % viac ako ženy.
Slovenské ženy narážajú v súvislosti s pracovnou kariérou na množstvo bariér. Nejde len o nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním a pracovnou pozíciou, zložitý je aj ich návrat na trh práce po materskej dovolenke, ktorý úzko súvisí s nedostatkom predškolských zariadení a nízkou finančnou podporou štátu v starostlivosti o dieťa. Podľa Eurostatu hlavným dôvodom, prečo ženy v Európe nepracujú, je ten, že sa musia starať nielen o svoje deti, ale aj o dlhodobo chorých príbuzných.
Štúdie ukazujú, že ženy v Európe strávia dvakrát viac času vykonávaním domácich prác ako muži, a to aj vtedy, keď sú muži nezamestnaní a ženy pracujú. "Aj miera evidovanej nezamestnanosti žien je vyššia ako miera nezamestnanosti mužov. Narážame na ich nízke mzdové ohodnotenie, nemožnosť kariérneho rastu. Ženy sa často stretávajú na pracovisku nielen s diskrimináciou, ale aj obťažovaním," tvrdí viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa odráža aj v rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. "Zaužívané stereotypy ohľadom žien, že matka nie je flexibilná do takej miery ako muž, bude častejšie vymeškávať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa, sa negatívne odrážajú na výške ich miezd. Zamestnávatelia preto zvyknú pred ženami s deťmi uprednostniť iných uchádzačov," uviedla Uhlerová.
Nízke finančné ohodnotenie žien sa následne odráža v ich životnej úrovni a v ťažkostiach pri zabezpečovaní rodiny, ktoré z toho vyplývajú. Navyše, negatívny dosah má táto skutočnosť aj v postproduktívnom veku, keď sa nízke mzdy prenášajú aj do nízkych dôchodkov.
KOZ SR preto presadzuje rovnaké podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú podľa odborárov právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty.
