Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uhlerová zdôraznila, že ku kvalite pracovného prostredia môže prispieť najmä dôstojná mzda a vysoké pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Autor TASR
Bratislava 8. októbra (TASR) - Na Slovensku pracuje viac ako 23 % zamestnancov na zmeny, zároveň máme v rámci EÚ najväčší podiel pracujúcich v noci. Slováci odpracujú týždenne v priemere 39,6 hodiny, čo je v porovnaní s priemerom EÚ krajín o 2,5 hodiny týždenne viac. Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.
"V medziročnom porovnaní sa kvalita zamestnaneckého prostredia na Slovensku podľa dát Eurofoundu nezlepšila. Slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest dokonca najhoršie v EÚ. Slovenskí zamestnanci sú v práci neprimerane zaťažení, čo znamená nielen riziko zhoršeného zdravia, ale aj zhoršeného blahobytu (prospechu)," uviedla KOZ.
Doplnila, že zamestnanci na Slovensku príliš často využívajú prácu na zmeny, pričom prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujú, tým sú produktívnejší. V sobotu podľa konfederácie pracuje 15,8 % ľudí a v nedeľu je to viac ako 12 %. V neštandardnom pracovnom čase je ochotných pracovať až 27,2 % zamestnancov. Slovenský ekonomický model postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín považuje KOZ za prežitok, ktorý je potrebné prekonať.
Na Slovensku je tiež vysoký počet fiktívnych živnostníkov, ktorí pracujú v neštandardných časoch a vykonávajú nadčasovú prácu, ktorá nemusí byť zohľadnená vo výplate, ak sa na podmienke jej vyplatenia nedohodnú vopred. KOZ spresnila, že počet fiktívnych živnostníkov sa za desať rokov zvýšil o 30.000 na viac ako 110.000.
"Pracovník, ktorý pristúpi k výkonu nútenej či falošnej živnosti, si často neuvedomí negatívne dôsledky svojho rozhodnutia, keďže vidí rozdiel vo výkone práce len na základe výšky svojho príjmu," priblížila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Dodala, že nevyhovujúcim pracovným podmienkam a nedostatočnému finančnému ohodnoteniu sú na Slovensku vystavení aj ľudia v robotníckych profesiách, vysokoškolskí učitelia či umelci. Všetky tieto profesie nemajú podľa nej rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty či istotu práce prostredníctvom štandardného zamestnania. Uhlerová zdôraznila, že ku kvalite pracovného prostredia môže prispieť najmä dôstojná mzda a vysoké pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami
"V medziročnom porovnaní sa kvalita zamestnaneckého prostredia na Slovensku podľa dát Eurofoundu nezlepšila. Slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest dokonca najhoršie v EÚ. Slovenskí zamestnanci sú v práci neprimerane zaťažení, čo znamená nielen riziko zhoršeného zdravia, ale aj zhoršeného blahobytu (prospechu)," uviedla KOZ.
Doplnila, že zamestnanci na Slovensku príliš často využívajú prácu na zmeny, pričom prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujú, tým sú produktívnejší. V sobotu podľa konfederácie pracuje 15,8 % ľudí a v nedeľu je to viac ako 12 %. V neštandardnom pracovnom čase je ochotných pracovať až 27,2 % zamestnancov. Slovenský ekonomický model postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín považuje KOZ za prežitok, ktorý je potrebné prekonať.
Na Slovensku je tiež vysoký počet fiktívnych živnostníkov, ktorí pracujú v neštandardných časoch a vykonávajú nadčasovú prácu, ktorá nemusí byť zohľadnená vo výplate, ak sa na podmienke jej vyplatenia nedohodnú vopred. KOZ spresnila, že počet fiktívnych živnostníkov sa za desať rokov zvýšil o 30.000 na viac ako 110.000.
"Pracovník, ktorý pristúpi k výkonu nútenej či falošnej živnosti, si často neuvedomí negatívne dôsledky svojho rozhodnutia, keďže vidí rozdiel vo výkone práce len na základe výšky svojho príjmu," priblížila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Dodala, že nevyhovujúcim pracovným podmienkam a nedostatočnému finančnému ohodnoteniu sú na Slovensku vystavení aj ľudia v robotníckych profesiách, vysokoškolskí učitelia či umelci. Všetky tieto profesie nemajú podľa nej rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty či istotu práce prostredníctvom štandardného zamestnania. Uhlerová zdôraznila, že ku kvalite pracovného prostredia môže prispieť najmä dôstojná mzda a vysoké pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami
